Veľká noc – čas očisty, pokory, oslavy prírody

S končiacim sa pôstom sa blíži veľkonočné obdobie, ktorým si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Predchádzalo Veľkej noci, ktorá sa ako najvýznamnejší a najstarší kresťanský sviatok slávi prvú nedeľu o prvom splne od jarnej r

Vítanie jari a rozlúčka so zimou v Múzeu slovenskej dediny spojená s veľkonočnými trhmi a vystúpením DFS Turiec pri Juniorklube v Martine.Vítanie jari a rozlúčka so zimou v Múzeu slovenskej dediny spojená s veľkonočnými trhmi a vystúpením DFS Turiec pri Juniorklube v Martine. (Zdroj: Filip Lašut)

S končiacim sa pôstom sa blížilo veľkonočné obdobie, ktorým si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Predchádzalo Veľkej noci, ktorá sa ako najvýznamnejší a najstarší kresťanský sviatok slávi prvú nedeľu o prvom splne od jarnej rovnodennosti. Preto nie je každý rok Veľká noc v ten istý deň.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veľkonočné obdobie malo svoj pravidelný opakujúci sa sled dní a sviatkov, počas ktorých sa dodržiavali predpísané i nepísané úkony a obyčaje, a ktoré sa spájali s rozličnými príležitostnými jedlami.

SkryťVypnúť reklamu

Vŕbové prútiky zastokli za obraz

Na Púčkovú nedeľu, ktorá bola tri nedele pred Veľkou nocou, navarili gazdiné vo Folkušovej, Polerieke, Priekope a aj v ďalších turčianskych obciach púčky – cestovinové valčeky s makom. Koniec zimy, ktorá bývala v Turci zvyčajne veľmi dlhá a studená, ohlasovalo vynášanie Moreny – na Smrtnú nedeľu, ktorá bola dve nedele pred Veľkou nocou.

Na Kvetnú nedeľu, ktorá pripomína vstup Ježiša Krista do Jeruzalemu a je znamením prvých objavujúcich sa kvetov, si ľudia nosili do kostola rozvinuté vŕbové prútiky, ktoré po návrate domov zastokli za obraz alebo za hradu na povale. Mali pomáhať proti búrke a slúžiť aj na liečenie chorých. V ten deň sa tiež chodilo so stromčekom ozdobeným farebnými stužkami a vajíčkami. Na Kvetnú nedeľu varili v Polerieke, Priekope a v ďalších turčianskych obciach strukoviny, v Laskári najmä hrach a bôb. Nesmela sa variť kapusta, pretože by potom na poli vyháňala do kvetu.

SkryťVypnúť reklamu

Gazdiné vydrhli domy dočista

Pred blížiacim sa sviatkom Veľkej noci sa venovala mimoriadna pozornosť vzhľadu domácnosti. Gazdiné vyniesli z domu nábytok a vydrhli ho vodou – najčastejšie pri potoku. Steny v dome obielili, hlinené podlahy nanovo vymazali, drevené dlážky vyrajbali. Umyli okná, do izby, prípadne kuchyne doniesli čistý nábytok, do strožljakov dali novú výplň, seno alebo slamu, a prezliekli obliečky na perinách a podhlavniciach.

Na Zelený štvrtok sa varili polievky

Na Zelený štvrtok, ktorý sa svätil pri príležitosti Večere Pánovej, sa obvykle varili rôzne polievky alebo prívarky zo zeleniny, ktorá kvitne. V Beniciach varievali jedlá zo strukovín. Rozšírená bola tiež pôstna polievka z bryndze, zriedkavejšie z tvarohu, cibule a čierneho chleba pokrájaného na smidky. Ďalej sa v Turci varila mliečna polievka alebo zemiaková, polievka zo zeleniny a jarných byliniek, prívarky zo šťavela alebo mladého šalátu spolu s vajíčkami uvarenými natvrdo.

SkryťVypnúť reklamu

Veľký piatok bol veľkým pôstnym dňom

Podobne ako na Popolcovú stredu, aj na Veľký piatok sa dodržiaval prísny pôst, dokonca bol oveľa prísnejší. Veľký piatok, keď si kresťania pripomínali smrť Ježiša Krista, bol prísnym pôstnym dňom predovšetkým v prostredí evanjelikov, z ktorých poniektorí pili iba vodu. V tento deň sa končilo čítanie pašií. Od Veľkého piatku do Bielej soboty do 10. hodiny sa prestalo zvoniť, v katolíckych kostoloch boli zvony zaviazané. Do ich rozviazania sa nemal zakladať oheň ani variť. Jedlo sa len raz za deň, najčastejšie polievka z predchádzajúceho dňa, prípadne chlieb so syrom a podobne. V Lipovci mali na Veľký piatok ryby alebo mliečne jedlo.

Lepšia múka na sviatočné koláče

K tradičným veľkonočným jedlám patrili koláče – veľkonočné pečivo, na ktoré si gazdinky už vopred odkladali lepšiu múku, vajíčka, maslo, smotanu, orechy, mak. S prípravami na veľkonočnú hostinu začali gazdinky už na Bielu sobotu, teda v deň, keď bol Ježiš Kristus pochovaný. Od skorého rána piekli čerstvý chlieb a rozličné koláče, predovšetkým veľkonočného baránka, teda neplnený koláč pečený v špeciálnej hlinenej forme s reliéfom baránka. Na rad sa dostali makovníky, orechovníky, tvarožníky, aj koláč zhotovený z troch alebo štyroch pletencov kysnutého cesta. Z toho istého cesta bol obľúbený okrúhly koláč – baba, ktorý v Beniciach gazdiná po upečení pováľala po žite a dala ho žobrákovi, aby vždy mala toľko všetkého, aby mohla rozdávať.

Na Bielu sobotu voňala šunka

Úderom rozviazaných kostolných zvonov o 10. hodine sa mohla na Bielu sobotu začať variť šunka, ktorá patrila k tradičným veľkonočným jedlám. Z východu na západ, z juhu na sever, od Krpelian po Sklabiňu, od Vrútok cez Turčiansky Sv. Martin až po Hornú Štubňu či Vrícko – všade, tak v katolíckych, ako aj v evanjelických domácnostiach varili vo veľkých hrncoch šunku, ktorú chystali nielen pre domácich, ale aj pre kúpačov a hostí. Šunku nechali po uvarení postupne vychladnúť vo vode, v ktorej sa varila. Zostala tak šťavnatá.

Jahňa patrí k veľkonočným rituálom

Okrem šunky sa v Turci varievali domáce údené klobásky a typickým mäsitým veľkonočným jedlom bolo pečené a zvyčajne aj plnené jahniatko alebo kozľa. Jahňa patrilo k starožidovským veľkonočným rituálnym pokrmom a do európskych kultúr sa dostalo prostredníctvom kresťanstva.

Vajíčka farbili žitom i kávou

Vajíčko predstavovalo zárodok nového života a zároveň prebudenie sa celej prírody. Preto boli symbolom života i darčekom pre kúpačov na Veľkonočný pondelok. Zdobili ich rozličnými spôsobmi. V Turčianskom Sv. Martine varili vajíčka zvyčajne v odvare z cibuľových šupiek, v Priekope v odvare z cibuľových šupiek, dreva alebo rôznych koreňov, v Hornom Jasene v odvare z ozimín, z ktorých získali krásnu jasnozelenú farbu. V Trebostove používali na farbenie vajíčok odvar zo sena, cibuľových šupiek alebo maku. V Belej farbili vajíčka aj odvarom z ďateľliny, žita a kávy.

Na raňajky boli koláče

Na Veľkonočnú nedeľu sa na raňajky jedli koláče s bielou kávou, v Lipovci jedli veľkonočný koláč – barančeka. Na obed bola mäsová polievka, údené mäso, zemiaky, vajíčka, chren alebo pečená jahňacinka so zemiakmi.

Turcom sa ozýval krik nastrašených dievčat

Na Veľkonočný pondelok, keď sa po dedinách a mestečkách ozýval krik naozaj alebo len naoko vystrašených dievčat a smiech kúpačov, hádzali v Beniciach škrupiny z vajíčok na mladú kapustu, aby narástla veľká. V Priekope zobrali z veľkonočnej šunky kosť a zapichli ju do zeme, aby sa zbavili krtkov a aby v záhrade narástli veľké kapustné hlavy. V Belej dávali škrupiny z veľkonočných vajíčok na priesadu, aby dobre rástla.

Kysnutý makový závin

Potrebujeme: 250 g polohrubej múky, 15 g droždia, 30 g cukru, 30 g stuženého tuku, 1 žĺtok, štipka soli, mlieko, masť na vymastenie plechu

Plnka: 180 g maku, 150 g práškového cukru, 1 dl vody, citrónová kôra

Postup: Do preosiatej a na izbovú teplotu ohriatej múky pridáme droždie zmiešané s curkom, žĺtok, štipku soli a podľa potreby mlieko tak, aby sme vypracovali vláčne cesto, ktoré necháme na teplom mieste vykysnúť. Na múkou posypanej drevenej table cesto vyvaľkáme na hrúbku asi 1 cm, a potrieme plnkou. Stočíme, preložíme na vymastený plech, potrieme maslom a necháme ešte chvíľu kysnúť, potom vložíme do rúry a upečieme.

Plnka: Cukor, ktorý sme zaliali vodou, necháme zovrieť, pridáme zomletý mak, postrúhanú citrónovú kôru, premiešame a podusíme do zhustnutia.

Podľa knihy Z turčianskej kuchyne od Zory Mintalovej-Zubercovej spracovala: V. LEGERSKÁ

Najčítanejšie na My Turiec

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 405
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 549
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 12 084
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 018
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 723
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 544
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 047
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 243
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 921
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 673
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 487
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 393
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 388
  6. Juraj Kumičák: Kolaborant 8 364
  7. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 032
  8. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 914
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Takto sa deti rozlúčili so zimou a veria, že prebudili Živu – bohyňu jari a života.

Deti sa rozlúčili so zimou.


Jana Siráňová
Tomáš Pšenka.

Ani druhá hokejová liga nie je lacná záležitosť. Na pokrytie sezóny kluby míňajú šesťmiestne sumy.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Prebudenie jari Vrícko

Aj do malej podhorskej dedinky zavítala jar.


(vm)
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 921
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 673
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 487
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 393
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 388
  6. Juraj Kumičák: Kolaborant 8 364
  7. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 032
  8. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 914
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?