S končiacim sa pôstom sa blížilo veľkonočné obdobie, ktorým si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Predchádzalo Veľkej noci, ktorá sa ako najvýznamnejší a najstarší kresťanský sviatok slávi prvú nedeľu o prvom splne od jarnej rovnodennosti. Preto nie je každý rok Veľká noc v ten istý deň.
Veľkonočné obdobie malo svoj pravidelný opakujúci sa sled dní a sviatkov, počas ktorých sa dodržiavali predpísané i nepísané úkony a obyčaje, a ktoré sa spájali s rozličnými príležitostnými jedlami.
Vŕbové prútiky zastokli za obraz
Na Púčkovú nedeľu, ktorá bola tri nedele pred Veľkou nocou, navarili gazdiné vo Folkušovej, Polerieke, Priekope a aj v ďalších turčianskych obciach púčky – cestovinové valčeky s makom. Koniec zimy, ktorá bývala v Turci zvyčajne veľmi dlhá a studená, ohlasovalo vynášanie Moreny – na Smrtnú nedeľu, ktorá bola dve nedele pred Veľkou nocou.
Na Kvetnú nedeľu, ktorá pripomína vstup Ježiša Krista do Jeruzalemu a je znamením prvých objavujúcich sa kvetov, si ľudia nosili do kostola rozvinuté vŕbové prútiky, ktoré po návrate domov zastokli za obraz alebo za hradu na povale. Mali pomáhať proti búrke a slúžiť aj na liečenie chorých. V ten deň sa tiež chodilo so stromčekom ozdobeným farebnými stužkami a vajíčkami. Na Kvetnú nedeľu varili v Polerieke, Priekope a v ďalších turčianskych obciach strukoviny, v Laskári najmä hrach a bôb. Nesmela sa variť kapusta, pretože by potom na poli vyháňala do kvetu.
Gazdiné vydrhli domy dočista
Pred blížiacim sa sviatkom Veľkej noci sa venovala mimoriadna pozornosť vzhľadu domácnosti. Gazdiné vyniesli z domu nábytok a vydrhli ho vodou – najčastejšie pri potoku. Steny v dome obielili, hlinené podlahy nanovo vymazali, drevené dlážky vyrajbali. Umyli okná, do izby, prípadne kuchyne doniesli čistý nábytok, do strožljakov dali novú výplň, seno alebo slamu, a prezliekli obliečky na perinách a podhlavniciach.
Na Zelený štvrtok sa varili polievky
Na Zelený štvrtok, ktorý sa svätil pri príležitosti Večere Pánovej, sa obvykle varili rôzne polievky alebo prívarky zo zeleniny, ktorá kvitne. V Beniciach varievali jedlá zo strukovín. Rozšírená bola tiež pôstna polievka z bryndze, zriedkavejšie z tvarohu, cibule a čierneho chleba pokrájaného na smidky. Ďalej sa v Turci varila mliečna polievka alebo zemiaková, polievka zo zeleniny a jarných byliniek, prívarky zo šťavela alebo mladého šalátu spolu s vajíčkami uvarenými natvrdo.
Veľký piatok bol veľkým pôstnym dňom
Podobne ako na Popolcovú stredu, aj na Veľký piatok sa dodržiaval prísny pôst, dokonca bol oveľa prísnejší. Veľký piatok, keď si kresťania pripomínali smrť Ježiša Krista, bol prísnym pôstnym dňom predovšetkým v prostredí evanjelikov, z ktorých poniektorí pili iba vodu. V tento deň sa končilo čítanie pašií. Od Veľkého piatku do Bielej soboty do 10. hodiny sa prestalo zvoniť, v katolíckych kostoloch boli zvony zaviazané. Do ich rozviazania sa nemal zakladať oheň ani variť. Jedlo sa len raz za deň, najčastejšie polievka z predchádzajúceho dňa, prípadne chlieb so syrom a podobne. V Lipovci mali na Veľký piatok ryby alebo mliečne jedlo.
Lepšia múka na sviatočné koláče
K tradičným veľkonočným jedlám patrili koláče – veľkonočné pečivo, na ktoré si gazdinky už vopred odkladali lepšiu múku, vajíčka, maslo, smotanu, orechy, mak. S prípravami na veľkonočnú hostinu začali gazdinky už na Bielu sobotu, teda v deň, keď bol Ježiš Kristus pochovaný. Od skorého rána piekli čerstvý chlieb a rozličné koláče, predovšetkým veľkonočného baránka, teda neplnený koláč pečený v špeciálnej hlinenej forme s reliéfom baránka. Na rad sa dostali makovníky, orechovníky, tvarožníky, aj koláč zhotovený z troch alebo štyroch pletencov kysnutého cesta. Z toho istého cesta bol obľúbený okrúhly koláč – baba, ktorý v Beniciach gazdiná po upečení pováľala po žite a dala ho žobrákovi, aby vždy mala toľko všetkého, aby mohla rozdávať.
Na Bielu sobotu voňala šunka
Úderom rozviazaných kostolných zvonov o 10. hodine sa mohla na Bielu sobotu začať variť šunka, ktorá patrila k tradičným veľkonočným jedlám. Z východu na západ, z juhu na sever, od Krpelian po Sklabiňu, od Vrútok cez Turčiansky Sv. Martin až po Hornú Štubňu či Vrícko – všade, tak v katolíckych, ako aj v evanjelických domácnostiach varili vo veľkých hrncoch šunku, ktorú chystali nielen pre domácich, ale aj pre kúpačov a hostí. Šunku nechali po uvarení postupne vychladnúť vo vode, v ktorej sa varila. Zostala tak šťavnatá.
Jahňa patrí k veľkonočným rituálom
Okrem šunky sa v Turci varievali domáce údené klobásky a typickým mäsitým veľkonočným jedlom bolo pečené a zvyčajne aj plnené jahniatko alebo kozľa. Jahňa patrilo k starožidovským veľkonočným rituálnym pokrmom a do európskych kultúr sa dostalo prostredníctvom kresťanstva.
Vajíčka farbili žitom i kávou
Vajíčko predstavovalo zárodok nového života a zároveň prebudenie sa celej prírody. Preto boli symbolom života i darčekom pre kúpačov na Veľkonočný pondelok. Zdobili ich rozličnými spôsobmi. V Turčianskom Sv. Martine varili vajíčka zvyčajne v odvare z cibuľových šupiek, v Priekope v odvare z cibuľových šupiek, dreva alebo rôznych koreňov, v Hornom Jasene v odvare z ozimín, z ktorých získali krásnu jasnozelenú farbu. V Trebostove používali na farbenie vajíčok odvar zo sena, cibuľových šupiek alebo maku. V Belej farbili vajíčka aj odvarom z ďateľliny, žita a kávy.
Na raňajky boli koláče
Na Veľkonočnú nedeľu sa na raňajky jedli koláče s bielou kávou, v Lipovci jedli veľkonočný koláč – barančeka. Na obed bola mäsová polievka, údené mäso, zemiaky, vajíčka, chren alebo pečená jahňacinka so zemiakmi.
Turcom sa ozýval krik nastrašených dievčat
Na Veľkonočný pondelok, keď sa po dedinách a mestečkách ozýval krik naozaj alebo len naoko vystrašených dievčat a smiech kúpačov, hádzali v Beniciach škrupiny z vajíčok na mladú kapustu, aby narástla veľká. V Priekope zobrali z veľkonočnej šunky kosť a zapichli ju do zeme, aby sa zbavili krtkov a aby v záhrade narástli veľké kapustné hlavy. V Belej dávali škrupiny z veľkonočných vajíčok na priesadu, aby dobre rástla.
Kysnutý makový závin
Potrebujeme: 250 g polohrubej múky, 15 g droždia, 30 g cukru, 30 g stuženého tuku, 1 žĺtok, štipka soli, mlieko, masť na vymastenie plechu
Plnka: 180 g maku, 150 g práškového cukru, 1 dl vody, citrónová kôra
Postup: Do preosiatej a na izbovú teplotu ohriatej múky pridáme droždie zmiešané s curkom, žĺtok, štipku soli a podľa potreby mlieko tak, aby sme vypracovali vláčne cesto, ktoré necháme na teplom mieste vykysnúť. Na múkou posypanej drevenej table cesto vyvaľkáme na hrúbku asi 1 cm, a potrieme plnkou. Stočíme, preložíme na vymastený plech, potrieme maslom a necháme ešte chvíľu kysnúť, potom vložíme do rúry a upečieme.
Plnka: Cukor, ktorý sme zaliali vodou, necháme zovrieť, pridáme zomletý mak, postrúhanú citrónovú kôru, premiešame a podusíme do zhustnutia.
Podľa knihy Z turčianskej kuchyne od Zory Mintalovej-Zubercovej spracovala: V. LEGERSKÁ
