Streda, 6. júl, 2022 | Meniny má Patrik, Patrícia

Veľká noc – čas očisty, pokory, oslavy prírody

S končiacim sa pôstom sa blíži veľkonočné obdobie, ktorým si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Predchádzalo Veľkej noci, ktorá sa ako najvýznamnejší a najstarší kresťanský sviatok slávi prvú nedeľu o prvom splne od jarnej r

Vítanie jari a rozlúčka so zimou v Múzeu slovenskej dediny spojená s veľkonočnými trhmi a vystúpením DFS Turiec pri Juniorklube v Martine.Vítanie jari a rozlúčka so zimou v Múzeu slovenskej dediny spojená s veľkonočnými trhmi a vystúpením DFS Turiec pri Juniorklube v Martine. (Zdroj: Filip Lašut)

S končiacim sa pôstom sa blížilo veľkonočné obdobie, ktorým si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Predchádzalo Veľkej noci, ktorá sa ako najvýznamnejší a najstarší kresťanský sviatok slávi prvú nedeľu o prvom splne od jarnej rovnodennosti. Preto nie je každý rok Veľká noc v ten istý deň.

Veľkonočné obdobie malo svoj pravidelný opakujúci sa sled dní a sviatkov, počas ktorých sa dodržiavali predpísané i nepísané úkony a obyčaje, a ktoré sa spájali s rozličnými príležitostnými jedlami.

SkryťVypnúť reklamu

Vŕbové prútiky zastokli za obraz

Na Púčkovú nedeľu, ktorá bola tri nedele pred Veľkou nocou, navarili gazdiné vo Folkušovej, Polerieke, Priekope a aj v ďalších turčianskych obciach púčky – cestovinové valčeky s makom. Koniec zimy, ktorá bývala v Turci zvyčajne veľmi dlhá a studená, ohlasovalo vynášanie Moreny – na Smrtnú nedeľu, ktorá bola dve nedele pred Veľkou nocou.

Na Kvetnú nedeľu, ktorá pripomína vstup Ježiša Krista do Jeruzalemu a je znamením prvých objavujúcich sa kvetov, si ľudia nosili do kostola rozvinuté vŕbové prútiky, ktoré po návrate domov zastokli za obraz alebo za hradu na povale. Mali pomáhať proti búrke a slúžiť aj na liečenie chorých. V ten deň sa tiež chodilo so stromčekom ozdobeným farebnými stužkami a vajíčkami. Na Kvetnú nedeľu varili v Polerieke, Priekope a v ďalších turčianskych obciach strukoviny, v Laskári najmä hrach a bôb. Nesmela sa variť kapusta, pretože by potom na poli vyháňala do kvetu.

SkryťVypnúť reklamu

Gazdiné vydrhli domy dočista

Pred blížiacim sa sviatkom Veľkej noci sa venovala mimoriadna pozornosť vzhľadu domácnosti. Gazdiné vyniesli z domu nábytok a vydrhli ho vodou – najčastejšie pri potoku. Steny v dome obielili, hlinené podlahy nanovo vymazali, drevené dlážky vyrajbali. Umyli okná, do izby, prípadne kuchyne doniesli čistý nábytok, do strožljakov dali novú výplň, seno alebo slamu, a prezliekli obliečky na perinách a podhlavniciach.

Na Zelený štvrtok sa varili polievky

Na Zelený štvrtok, ktorý sa svätil pri príležitosti Večere Pánovej, sa obvykle varili rôzne polievky alebo prívarky zo zeleniny, ktorá kvitne. V Beniciach varievali jedlá zo strukovín. Rozšírená bola tiež pôstna polievka z bryndze, zriedkavejšie z tvarohu, cibule a čierneho chleba pokrájaného na smidky. Ďalej sa v Turci varila mliečna polievka alebo zemiaková, polievka zo zeleniny a jarných byliniek, prívarky zo šťavela alebo mladého šalátu spolu s vajíčkami uvarenými natvrdo.

SkryťVypnúť reklamu

Veľký piatok bol veľkým pôstnym dňom

Podobne ako na Popolcovú stredu, aj na Veľký piatok sa dodržiaval prísny pôst, dokonca bol oveľa prísnejší. Veľký piatok, keď si kresťania pripomínali smrť Ježiša Krista, bol prísnym pôstnym dňom predovšetkým v prostredí evanjelikov, z ktorých poniektorí pili iba vodu. V tento deň sa končilo čítanie pašií. Od Veľkého piatku do Bielej soboty do 10. hodiny sa prestalo zvoniť, v katolíckych kostoloch boli zvony zaviazané. Do ich rozviazania sa nemal zakladať oheň ani variť. Jedlo sa len raz za deň, najčastejšie polievka z predchádzajúceho dňa, prípadne chlieb so syrom a podobne. V Lipovci mali na Veľký piatok ryby alebo mliečne jedlo.

Lepšia múka na sviatočné koláče

K tradičným veľkonočným jedlám patrili koláče – veľkonočné pečivo, na ktoré si gazdinky už vopred odkladali lepšiu múku, vajíčka, maslo, smotanu, orechy, mak. S prípravami na veľkonočnú hostinu začali gazdinky už na Bielu sobotu, teda v deň, keď bol Ježiš Kristus pochovaný. Od skorého rána piekli čerstvý chlieb a rozličné koláče, predovšetkým veľkonočného baránka, teda neplnený koláč pečený v špeciálnej hlinenej forme s reliéfom baránka. Na rad sa dostali makovníky, orechovníky, tvarožníky, aj koláč zhotovený z troch alebo štyroch pletencov kysnutého cesta. Z toho istého cesta bol obľúbený okrúhly koláč – baba, ktorý v Beniciach gazdiná po upečení pováľala po žite a dala ho žobrákovi, aby vždy mala toľko všetkého, aby mohla rozdávať.

Na Bielu sobotu voňala šunka

Úderom rozviazaných kostolných zvonov o 10. hodine sa mohla na Bielu sobotu začať variť šunka, ktorá patrila k tradičným veľkonočným jedlám. Z východu na západ, z juhu na sever, od Krpelian po Sklabiňu, od Vrútok cez Turčiansky Sv. Martin až po Hornú Štubňu či Vrícko – všade, tak v katolíckych, ako aj v evanjelických domácnostiach varili vo veľkých hrncoch šunku, ktorú chystali nielen pre domácich, ale aj pre kúpačov a hostí. Šunku nechali po uvarení postupne vychladnúť vo vode, v ktorej sa varila. Zostala tak šťavnatá.

Jahňa patrí k veľkonočným rituálom

Okrem šunky sa v Turci varievali domáce údené klobásky a typickým mäsitým veľkonočným jedlom bolo pečené a zvyčajne aj plnené jahniatko alebo kozľa. Jahňa patrilo k starožidovským veľkonočným rituálnym pokrmom a do európskych kultúr sa dostalo prostredníctvom kresťanstva.

Vajíčka farbili žitom i kávou

Vajíčko predstavovalo zárodok nového života a zároveň prebudenie sa celej prírody. Preto boli symbolom života i darčekom pre kúpačov na Veľkonočný pondelok. Zdobili ich rozličnými spôsobmi. V Turčianskom Sv. Martine varili vajíčka zvyčajne v odvare z cibuľových šupiek, v Priekope v odvare z cibuľových šupiek, dreva alebo rôznych koreňov, v Hornom Jasene v odvare z ozimín, z ktorých získali krásnu jasnozelenú farbu. V Trebostove používali na farbenie vajíčok odvar zo sena, cibuľových šupiek alebo maku. V Belej farbili vajíčka aj odvarom z ďateľliny, žita a kávy.

Na raňajky boli koláče

Na Veľkonočnú nedeľu sa na raňajky jedli koláče s bielou kávou, v Lipovci jedli veľkonočný koláč – barančeka. Na obed bola mäsová polievka, údené mäso, zemiaky, vajíčka, chren alebo pečená jahňacinka so zemiakmi.

Turcom sa ozýval krik nastrašených dievčat

Na Veľkonočný pondelok, keď sa po dedinách a mestečkách ozýval krik naozaj alebo len naoko vystrašených dievčat a smiech kúpačov, hádzali v Beniciach škrupiny z vajíčok na mladú kapustu, aby narástla veľká. V Priekope zobrali z veľkonočnej šunky kosť a zapichli ju do zeme, aby sa zbavili krtkov a aby v záhrade narástli veľké kapustné hlavy. V Belej dávali škrupiny z veľkonočných vajíčok na priesadu, aby dobre rástla.

Kysnutý makový závin

Potrebujeme: 250 g polohrubej múky, 15 g droždia, 30 g cukru, 30 g stuženého tuku, 1 žĺtok, štipka soli, mlieko, masť na vymastenie plechu

Plnka: 180 g maku, 150 g práškového cukru, 1 dl vody, citrónová kôra

Postup: Do preosiatej a na izbovú teplotu ohriatej múky pridáme droždie zmiešané s curkom, žĺtok, štipku soli a podľa potreby mlieko tak, aby sme vypracovali vláčne cesto, ktoré necháme na teplom mieste vykysnúť. Na múkou posypanej drevenej table cesto vyvaľkáme na hrúbku asi 1 cm, a potrieme plnkou. Stočíme, preložíme na vymastený plech, potrieme maslom a necháme ešte chvíľu kysnúť, potom vložíme do rúry a upečieme.

Plnka: Cukor, ktorý sme zaliali vodou, necháme zovrieť, pridáme zomletý mak, postrúhanú citrónovú kôru, premiešame a podusíme do zhustnutia.

Podľa knihy Z turčianskej kuchyne od Zory Mintalovej-Zubercovej spracovala: V. LEGERSKÁ

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovákovi sa podaril zázračný vynález. Môže zmeniť predpovede počasia
  2. Prázdniny znamenajú oddych, ale aj riziká. Ako sa im vyhnúť?
  3. Akú trasu si vybrať do Chorvátska a koľko vás bude stáť
  4. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín
  5. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články
  6. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti
  7. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  8. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  1. Do Prešova prišli e-kolobežky TIER
  2. Cvičenie po prekonaní ochorenia COVID-19
  3. Aké sú mýty a pravdy o našom zraku v letných mesiacoch?
  4. Akú trasu si vybrať do Chorvátska a koľko vás bude stáť
  5. Prázdniny znamenajú oddych, ale aj riziká. Ako sa im vyhnúť?
  6. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín
  7. OverenaSpolocnost.sk - novinka v oblasti účtovných auditov
  8. Nadšenie zo skúsenosti prenášajú v dm na zákazníka
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 16 583
  2. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 15 458
  3. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín 9 514
  4. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti 7 967
  5. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami 5 670
  6. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 4 968
  7. Akú trasu si vybrať do Chorvátska a koľko vás bude stáť 4 239
  8. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články 3 240

Blogy SME

  1. László Bindics: Matovič vyhral (aj) nad demokraciou.
  2. Ján Šeďo: Sme skvelí exportéri, vyvážame už aj medveďov !
  3. Irena Šimuneková: Leto na poliach
  4. Unicef Slovensko: Šťastné stretnutia rodín po odlúčení v dôsledku vojny
  5. Anna Miľanová: Mačka priateľkou... 2022
  6. Ján Marton: Dáme Vás dole, odkazujú agrobaróni hospodáriacej verejnosti.
  7. Katarína Chudá: Obraz Reného Magritte, od ktorého neodtrhnete oči
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 24 030
  2. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 10 323
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 8 962
  4. Post Bellum SK: Návrat mohol byť ťažší ako útek 4 916
  5. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 4 790
  6. Marián Kozák: Stretnutie s mojimi spolužiakmi z vysokej školy v Nitre po 16 rokoch 4 283
  7. Martin Greguš: Práca za 216 eur s DPH/hod? Pozrite si závery z kontrol v mestských podnikoch. Metropolitný inštitút - za dva roky na bežné výdavky o milión EUR viac 3 374
  8. Tomáš Jacko: Ako dostať Róma z osady na Harvard 2 622
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  3. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  5. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Hádzanári majú za sebou extraligový žreb.

Do extraligy sa martinský tím vracia po ôsmich rokoch.


6 h
Inscenácie v programe podali dôležitú správu o stave slovenskej spoločnosti očami divadelníkov.

Organizátori hodnotia festival ako jednoznačne úspešný.


a 1 ďalší 5. júl
Priamy súboj o tretie miesto medzi celkami T-klub a AC Roma skončil remízou.

Súboj prvých dvoch celkov museli odložiť, pretože obidvaja reprezentovali Martin na majstrovstvách Slovenska.


4. júl
Ilustračné foto

V zdravotníctve pracuje už 30 rokov a tvrdí, že situácia v ňom je čoraz horšia.


4. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

K nezvládnutej organizácii sa vyjadrili aj usporiadatelia z agentúry Profi Event.


5. júl

Strelnú zbraň použili prvý raz.


5. júl

Chlapec dopadol na striešku nad vchodom, z ktorej spadol na zem.


5. júl

Dve ostatné letá zahatal koronavírus Slovákom dovolenku pri mori. Tak začali objavovať čaro dovolenky doma.


4. júl

Blogy SME

  1. László Bindics: Matovič vyhral (aj) nad demokraciou.
  2. Ján Šeďo: Sme skvelí exportéri, vyvážame už aj medveďov !
  3. Irena Šimuneková: Leto na poliach
  4. Unicef Slovensko: Šťastné stretnutia rodín po odlúčení v dôsledku vojny
  5. Anna Miľanová: Mačka priateľkou... 2022
  6. Ján Marton: Dáme Vás dole, odkazujú agrobaróni hospodáriacej verejnosti.
  7. Katarína Chudá: Obraz Reného Magritte, od ktorého neodtrhnete oči
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 24 030
  2. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 10 323
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 8 962
  4. Post Bellum SK: Návrat mohol byť ťažší ako útek 4 916
  5. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 4 790
  6. Marián Kozák: Stretnutie s mojimi spolužiakmi z vysokej školy v Nitre po 16 rokoch 4 283
  7. Martin Greguš: Práca za 216 eur s DPH/hod? Pozrite si závery z kontrol v mestských podnikoch. Metropolitný inštitút - za dva roky na bežné výdavky o milión EUR viac 3 374
  8. Tomáš Jacko: Ako dostať Róma z osady na Harvard 2 622
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  3. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  5. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?

Už ste čítali?