Kino – aký osud mu divák pripraví? Prežije?

MARTIN, TURČ. TEPLICE, VRÚTKY. Viac ako kedykoľvek predtým je dnes divák náročnejší a ak už dá prednosť kinosále pred vlastnou obývačkou alebo multiplexovým kinom, chce mať obraz v 3D a predstavenie chce sledovať minimálne z pohodlných sedačiek. To je však v Turci problém. Mestské kiná sú väčšinou vo vlastníctve mesta a na ich modernizáciu v súčasnosti radnice nemajú peniaze.

Digitalizácia nie je luxus, ale nevyhnutnosť

„Kino Turiec má v súčasnosti inštalované ešte pôvodné audiovizuálne technológie," uvádza do problematiky Peter Prokša z Oddelenia kultúry v Turčianskych Tepliciach.

„Znamená to, že filmy premietame z 35 milimetrových pásov a zvuk je analógový. V blízkej budúcnosti bude určite potrebné prejsť na digitálne technológie, pretože filmy budú distribuované len v digitálnej podobe. Je to podobné ako s VHS páskami. Nahradili ich cédečka a dévedečka. Na úplné ukončenie distribúcie na 35 milimetrových pásoch si však počkáme podľa môjho názoru ešte asi 5 rokov," predpokladá Peter Prokša. Jedným dychom však dodáva, že digitalizácia je pomerne drahá záležitosť a väčšina jednosálových kín na Slovensku si ju nemôže dovoliť.

Používanie 35-milimetrových pásov je už zastaralé. FOTO: AUTORKA

Treba premietať viac európskych filmov

Na rekonštrukciu resp. výmenu audiovizuálnych technológií môžu kiná podľa Petra Prokšu získať dotáciu z Audiovizuálneho fondu, žiadateľ však musí vydokladovať minimálne 50- percentné spolufinancovanie a musí sa zaviazať, že najbližších sedem rokov od uvedenia digitálnych technológií bude mať európska kinematografia minimálne 20-percentný podiel v jeho programovej ponuke.

„V Turčianskych Tepliciach sme mali vlani 17,6 percent, väčšinu ponuky tvorila americká produkcia. Kino musí mať tiež primerané technické vybavenie pre reprodukciu zvuku a požadovanú kvalitu premietacieho plátna, čo naše kino nespĺňa, preto sme o dotáciu ani nemohli žiadať," odkrýva podmienky zlepšovania pohody v hľadisku, o ktorých divák ani netuší.

Poukážky pomohli zdvihnúť návštevnosť

Napriek tomu, že oproti minulému roku klesla návštevnosť, v prospech kina v Turčianskych Tepliciach hrajú mestské poukážky. Ľudia ich môžu použiť na kultúrne, spoločenské akcie, alebo na zaplatenie za komunálny odpad. Viac ako polovica minuloročných divákov uplatnila tieto poukážky práve v kine.

„Vlani bolo v kine Turiec použitých 1 867 poukážok mesta, pričom každá bola v hodnote eura. Po uhradení komunálneho odpadu je to druhá najviac využívaná oblasť, kde ju ľudia uplatnia," hodnotí Peter Prokša.

Vo Vrútkach sú bez kina

Naopak vo Vrútkach nedokázali udržať kino v prevádzke. Kino 1. máj nepremieta od januára minulého roku najmä pre nízky záujem ľudí.

„Po mnohých prehodnoteniach sme prišli na to, že sa to najmä z finančných dôvodov neoplatí," informoval nás Juraj Gorilák z odboru kultúry. „Pokiaľ kino neprejde digitalizáciou, je už len veľmi malá šanca, že by sa premietanie obnovilo, prípadne len vo veľmi malom rozsahu," tvrdí Juraj Gorilák. Priestor kina sa v súčasnosti využíva hlavne na školské podujatia a mestské akcie s väčším počtom ľudí.

Moskva modernizovala, 3D už funguje

Iná situácia je v Kine Moskva v Martine, ktoré ako jediné v Turci, prešlo digitalizáciou. „Najmä preto, že sme chceli zachovať pomerne slušnú návštevnosť, ktorú sme dosahovali v predchádzajúcich rokoch, zareagovali sme zabezpečením digitálnej technológie na premietanie formátov 2D a 3D," uviedol konateľ Rudolf Kollár.

V minulom roku, keď ešte nemali novú techniku, v rebríčku slovenských kín obsadilo Kino Moskva podľa tržieb tretie miesto medzi jednosálovými kinami. Pokles tržieb i návštevnosti sa ho však tiež dotklo.

„Bolo to v podstatnej miere zapríčinené prechodom silných premiérových filmov na nový formát 2D a 3D, ktorý sme nemohli technicky premietať," uviedol R. Kollár.

Novú techniku používajú v Kine Moskva v Martine. FOTO: AUTORKA

Divákov je rovnako

Spoločnosť financovala modernizáciu kina z vlastných zdrojov a peniazmi z lízingu. Celkové náklady predstavujú viac ako 150 tisíc eur.

„Táto investícia však našu spoločnosť stála značné finančné prostriedky, ktoré budeme musieť v našej ekonomike v ďalších rokoch zabezpečiť. Sme si vedomí toho, že takýto postup si nemohli dovoliť ostatní prevádzkovatelia kín v regióne a je problematické, resp. neporovnateľné posudzovať danú problematiku len podľa návštevnosti," skonštatoval Rudolf Kollár.

Digitalizácia prilákala viac návštevníkov do kina na 3D predstavenia, celkový počet divákov je ale rovnaký ako pred modernizáciou. Zmena je v kvalite obrazu a zvuku, ale aj v o niečo drahšom vstupnom.

Môže za to konzumný spôsob života

Na pokles tržieb i návštevnosti má podľa Petra Ducára z Kina Strojár vplyv viacero okolností. „Cieľom dnešnej spoločnosti je návšteva nákupných centier a míňanie peňazí v nich, vrátane návštevy multiplexových kín, ktoré sa v nich nachádzajú," hovorí o jednom z problémov Peter Ducár. Za multiplexovými kinami Turčanom nerobí problém cestovať do Žiliny či Banskej Bystrice, kde sú kiná v poradovníku najziskovejších slovenských kín v prvej desiatke.

„Kiná však ničí aj sťahovanie filmov z internetu „na čierno" a v neposlednom rade je to skutočnosť, že veľa ľudí rieši v prvom rade základné životné potreby a až potom prichádza na rad zábava a oddych, kam možno zaradiť aj návštevu kina," rozvíja myšlienku ďalej. „Samozrejme, každý prevádzkovateľ kina sa bude snažiť zlepšiť svoju ponuku, aby oslovil nových divákov svojím programom a dramaturgiou, službami," dodal Peter Ducár.

Ťahákom je klubová produkcia a série

„Prevádzka kina v dnešnej dobe nie je vôbec jednoduchá, všeobecne je pokles návštevnosti na komerčné filmy v našom kine 30-40 percent, čo svedčí o tom, aké filmy sa točia a nakupujú na teritórium Slovenska. Až na pár výnimiek, ktoré sú určite zaujímavé a prinášajú finančný efekt," vysvetľuje. „Potešiteľné je, že artová a klubová produkcia si našla svojich nových divákov aj medzi strednou a staršou generáciou okrem mladých ľudí a študentov, ktorá navštevuje filmy uvádzané vo filmovom klube Alternatíva v našom kine. Taktiež sa osvedčujú filmové predstavenia pre deti, organizované pre školy v Martine," vymenúva najnavštevovanejšie predstavenia Peter Ducár.

„Slušnú návštevnosť majú filmové série, ako napríklad Harry Potter. Ľudia sú tiež zvedaví na slovenské filmy, ktoré sú ale vždy natočené v koprodukcii s iným štátom. Podobne sú na tom aj české filmy, tie majú u nás zvyčajne vyššiu návštevnosť, ako je celoročný priemer," pridáva skúsenosti Peter Prokša.