MARTIN. Pred štartom ročníka 2010/11 bola zrušená II. volejbalová liga žien, a tak v I. lige stúpol počet účastníkov. Preto bol prvoligový pelotón rozdelený do troch skupín. Martinčanky zaradili do skupiny stred, pričom sa v nej najväčšími papierovými favoritkami stali hráčky Kežmarku.
Klady aj zápory
„Východniarky predpoklady naplnili. Mali najvyrovnanejší a volejbalovo najvyzretejší káder a dokázali to potvrdiť aj na palubovke. My sme v prvom rade chceli zapracovať do zostavy mladé hráčky a skončiť na druhom mieste. Tieto prioritné ciele sa nám podarilo splniť," povedal Richard Sklenka, tréner TASK Martin.
Výsledkovo dopadla sezóna pre martinský celok dobre, ale všetko nebolo určite ideálne.
„Najmä mladé dievčatá, ktoré to najviac potrebujú, nedokážu pravidelne chodiť na tréning. Raz nepríde jedna, potom zas druhá. Systematický nácvik v takomto prípade neprichádza do úvahy. Baby preto nemôžu získať potrebnú nadstavbu, ktorú pre svoj budúci vývoj potrebujú ako soľ. Chápem, že pracujeme v amatérskych podmienkach a často sú dôvodom absencie objektívne príčiny, no nič to nemení na skutočnosti, že tým výrazne trpí naša kvalita."
Uvidia čo ďalej
Budúcnosť ženského volejbalu v Martine zostáva v dnešnej ťažkej situácii otvorená.
„V najbližších dňoch si spolu s hráčkami sadneme. Každá musí jasne povedať, akú časť zo svojho voľného času môže volejbalu obetovať. Potom uvidíme, či má vôbec význam pokračovať," zamýšľa sa tréner.
Veci neprospieva ani tvrdá realita, ktorá dnes športu vôbec nepraje. „Snažíme sa pracovať ako najlepšie vieme. Stačí to však len na prežitie. Na zápasy napríklad cestujeme mojím autom alebo autami hráčok, prípadne nám v tomto smere pomôžu rodičia. Každý kričí, že je zle, ale podľa mňa je už päť minút po dvanástej. Šport sa v našom regióne presunul na absolútny okraj záujmu a pomaly umiera" stojí si za svojím Richard Sklenka.
