hota.
MARTIN. Človek by ešte dokázal pochopiť likvidáciu zoschnutej zeleniny a ovocia, že by sa to dalo skŕmiť zvieratám. Ale jogurty? Oleje? Konzervy? Otvoriť, obsah vyliať do nejakého kontajnera, ten odviezť na likvidáciu, obal likvidovať separovaným zberom. Pritom každý druh potravín by bolo logické voziť na likvidáciu niekde inde. Mäso, mäsové výrobky do kafilérie, oleje možno do rafinérií. Ale mlieko, mliečne výrobky, vajcia, rôzne potravinárske prášky, koreniny...? Nezachytil som žiaden dokument, ani spravodajskú informáciu, čo sa deje s tovarom po záruke. Ako sa likviduje.
Pár informácií preniklo, skôr zo zahraničia, že veľké reťazce vytvorili spoločné centrá na tovar s končiacou záručnou lehotou a tento sa rozdáva chudobným a bezdomovcom. V niektorých štátoch treba mať nejaké osvedčenie, že človek je v hmotnej núdzi, niekde stačí len prísť a a tovar si vyzdvihnúť. Centrá sú vybudované len vo veľkých mestách, doprava do menších sa nerentuje. Preto nutne sa do popredia dostáva otázka, ako likvidácia potravín v súčasnosti funguje v obchodných reťazcoch, keď jeho vyskladnenie a odvoz nad určitú vzdialenosť znamená už vyššie náklady. Neoficiálne zdroje pripúšťajú, že okrem konzerv, všetko ostatné končí v kafilérii.
Ak u nás na Slovensku dospejú obchodné reťazce do štádia, že aj oni vytvoria centrá tovaru s končiacou respiračnou dobou, viem si predstaviť nájazdy našich spoluobčanov z osád, ale aj ďalších skupín obyvateľstva, ako budú brať kartóny výrobkov a tie sa budú potom povaľovať po širokom okolí ich „bydliska". Zábery zo zahraničia, spod mostov a rôznych zákutí, kde sa nachádzajú desiatky kusov už nepoužiteľných potravín a obalov z nich, existujú. Obyčajne sa poukazuje na potrebu ich odstránenia. Rieši sa otázka kompetencií, kto má likvidáciu nariadiť a kto zafinancovať. A ako často. V konečnom dôsledku dobrá myšlienka, rozdať nemajetným na zjedenie to, čo by inak bolo priemyselne zlikvidované, sa stáva v konečnom meradle ekologickou a finančnou záťažou väčšou ako bežná likvidácia.
Skúsenosti jedného martinského obchodného reťazca potvrdzujú podobný priebeh. Kedysi dávali potraviny po záručnej dobe do bežného kontajnera na komunálny odpad. Niektorí ľudia na to prišli a neporiadok v okolí kontajnerov sa stal zlým snom. Tak ich ohradili. Nepomohlo ani to. V súčasnosti majú vo vnútri budovy vyčlenený box, z ktorého sa odváža všetko do kafilérie.
Inak toho tovaru na likvidáciu veľa nie. Stačí dať zľavu v rozumnom čase pred skončením záruky na tovar a tento sa zvykne rozpredať. Škoda, že okrem Kauflandu a Tesca v zlacnených kútikoch nemá tovar uvedenú cenu po zlacnení. Veľké lepky – 50 percent, - 30 percent síce upútajú, ale zákazník nechce chodiť po predajni a zisťovať, akú cenu bude pri pokladni platiť.
Vytvorenie jedného centra na potraviny pred skončením lehoty spotreby v Martine by bolo ľudským a morálnym prínosom. V meste pôsobí minimálne 8 veľkých obchodných reťazcov s potravinárskym sortimentom - len nájsť organizátora, sponzora financujúceho uvedený program a zapálených ľudí. Obávam sa ale, že na Slovensku obchodné jednotky pre tento druh filantropie ešte nedozreli.
Autor: Jozef Keráčik
