etnutie jazdcov na historických motocykloch, odhodlaných počas jedného dňa zažiť krásy a zdolať nástrahy ciest v okresoch Martin, Ružomberok, Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hronom a Turčianske Teplice. Hovoríme o nej s predsedom združenia Martinom Remeníkom.
Pre koho bola motojazda určená?
- Pre jazdcov na historických motocykloch vyrobených do roku 1970. Každý účastník absolvoval trasu na okruhu dlhom približne 200 km so štartom aj cieľom v etapovom mieste podľa svojho výberu. Čas motojazdy bol aj s prestávkami približne 7 hodín, účastníci si mohli vybrať, v ktorom etapovom mieste sa k jazde pripoja a kde ju ukončia. Zúčastniť sa mohli len historické motocykle, ktoré spĺňajú predpisy stanovené pre cestnú premávku a ich konštrukčná rýchlosť je vyššia ako 80 km/h, keďže jeden z úsekov viedol po diaľnici.
Podujatie malo zaujímavý názov – batôžková motojazda. Prečo?
- Veteránske a iné podujatia v súčasnosti sú čoraz noblesnejšie a náročnejšie na riadenie, organizáciu, a logistiku a vyžadujú si stále viac nákladov. Preto sa stávajú menej dostupnými najmä pre tých, ktorí preferujú priateľské stretnutie ľudí s podobnými záujmami. Preto sme sa rozhodli, že zorganizujeme nenáročné podujatie, na ktorom nebude treba riešiť ubytovanie a stravovanie, ale svoje zásoby si každý povezie v batôžku.
A prečo je podujatie okružnou jazdou?
- Zvyčajne sa podujatia historických vozidiel konajú tak, že účastníci sa dopravia na miesto konania, kde má potom jazda veteránov štart aj cieľ. Stalo sa, že sme sa zúčastnili na podujatí, ktorého trasa viedla cez Martin späť do miesta štartu. Teda tú istú trasu sme absolvovali cestou na podujatie, dva razy počas podujatia a tiež pri návrate domov. Toto nás priviedlo na myšlienku usporiadať okružnú jazdu, pri ktorej sa nikto nebude vracať po tej istej trase a ku ktorej sa každý účastník pripojí a odpojí sa od nej v meste, ktoré si sám zvolí.
Ja čas na bilancovanie. Aké sú výsledky motojazdy?
- Podujatie nebolo súťažné, nehodnotili sme umiestnenie jazdcov, ani krásu ich strojov. Cenou pre účastníka bola najmä jeho vlastná spokojnosť. Keďže po celej trase sa k nám pridávali jednotliví účastníci, v okrese Žiar nad Hronom už bola naša zostava kompletná a počas zastávky sme vo Valašskom šenku mali čas na obed, družnú debatu a malé prekvapenie v podobe upomienkových predmetov.
Predsa len, nezaškodí malá štatistika...
- Na podujatí sa zúčastnilo nielen 33 zaregistrovaných jazdcov z 10 okresov stredného Slovenska, ale k jazde sa miestami krátkodobo pridali aj iní motorkári, ktorí s nami absolvovali časť spoločnej cesty. Najstarším účastníkom podujatia bol Ivan Dedina (1942) z Banskej Bystrice na stroji Jawa 350 vyrobenom v roku 1954. Najstarším historickým vozidlom bol motocykel NIMBUS 750 OHC z roku 1949, na ktorom motojazdu absolvoval Marián Daníšek z Kláštora pod Znievom. Najkratšia etapa viedla z Banskej Bystrice do Zvolena a najdlhšia zo Žiaru nad Hronom do Martina.
A čo budúcnosť? Bude z podujatia tradícia?
- Uvažujeme o tom. Počas prestávky sme zorganizovali krátku anketu, ktorej výsledky nás utvrdili v tom, že účastníci sú s podujatím spokojní. To nás zaväzuje.
Pripomeňme čitateľom, čo je Združenie veteránistov Turca...
- Združenie má sídlo v Košťanoch nad Turcom. Bolo zaregistrované na MV SR 3. decembra minulého roku a už o dva mesiace nato sa stalo riadnym členom Asociácie historických vozidiel SR. Keďže Asociácia združuje veteránistov aj zo zahraničia, Turiec sa zaslúžene dostal do povedomia širokého okruhu priaznivcov a zberateľov historických vozidiel. Členovia združenia už pred jeho vznikom pôsobili v rôznych organizáciách a kluboch a vlastnia spolu viac ako 50 historických vozidiel - od malého mopeda až po autobus. Zároveň sú aj držiteľmi rôznych ocenení z renomovaných veteránskych súťaží a zrazov. Naším cieľom je poznávať históriu motorizmu, vyhľadávať, zachovávať, renovovať a prevádzkovať historické vozidlá a prezentovať ich na verejnosti. Napriek krátkej existencii sa nám už podarilo usporiadať májové podujatie pre účastníkov z celého stredného Slovenska, ďalšie podujatia na jazdcov z Turca ešte čakajú.
Autor: DO,VL
