Tohto roku sa organizuje už XI. ročník Martinskej literárnej jari (MLJ). Je rozdiel medzi ambíciami prvého ročníka tohto podujatia v porovnaní s aktuálnym? A čo spája literárne jari v toku času?
- Ambície Slovenskej národnej knižnice (SNK) ako hlavného organizátora podujatia sú stále rovnaké. MLJ profilujeme ako medzinárodné, multigeneračné a multižánrové podujatie, ktoré sa snaží rozmanitými spôsobmi, v širších súvislostiach a atraktívne prezentovať a propagovať súčasnú knižnú kultúru, pôvodnú literárnu tvorbu a jej najzaujímavejších protagonistov.
Jedným z nosných programov MLJ je odborný seminár k sedemdesiatke spolkovej Slovenskej národnej knižnice? Prečo seminár, komu je určený a aký medzník predstavuje v činnosti SNK dnes?
- Aj v tomto roku si pripomíname niekoľko významných výročí, ktoré majú neodmysliteľnú spojitosť s Martinom. Do tejto kategórie patrí bezpochyby i 70. výročie konštituovania spolkovej SNK, ktorá vznikla v lone Matice slovenskej. (Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo 1. 5. 1941 v budove Advokátskej komory.) Pri tejto príležitosti sme pripravili odborný seminár, na ktorom si pripomenieme pozadie vzniku SNK, jej význam a odkaz pre dnešok. Osobitne by som chcel zdôrazniť, že o vznik a následnú všestrannú činnosť SNK sa zaslúžili také osobnosti, ako Jozef Cíger Hronský, František Hrušovský, Anton Augustín Baník, Jozef G. Cincík, Július Barč-Ivan a ďalší. Položili trvalé základy modernej ustanovizne, pričom vo viacerých smeroch sa ich pôvodné zámery dodnes nenaplnili. O tom všetkom sa bude hovoriť na seminári (24. 5.), ktorý prinesie potenciálnym záujemcom mnoho nových objavných súvislostí.
Časť programu MLJ sa v posledných rokoch sťahuje aj na profesionálne divadelné javisko. Na čo pozvete turčiansku verejnosť tentoraz?
- Spoločne s bratislavskými priateľmi sa snažíme hľadať atraktívne formy propagácie súčasnej kvalitnej pôvodnej tvorby. Vo svete už dlhšie „letia" dramatizácie, respektíve dramatizované čítanie z románov a iných literárnych predlôh. Pred dvoma rokmi sme sa rozhodli, že skúsime, či takáto forma osloví aj turčiansku kultúrnu verejnosť. Plné Štúdio Slovenského komorného divadla nás milo prekvapilo, preto pokračujeme do tretice. Jedna z najvýraznejších osobností mladšej generácie slovenského divadelníctva Sláva Daubnerová pripravila spolu s Divadlom P.A.T. dramatizáciu najnovšieho románu úspešnej prozaičky a výtvarníčky Moniky Kompaníkovej (Piata loď). Ide o precítený príbeh o deťoch, malých utečencoch, ktorí si v záhradnom domčeku vytvoria svoju vlastnú domácnosť, založia rodinu... Náhradnú rodinu. Po skončení dramatizácie bude nasledovať beseda s autorkou románu a vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom. V pozícii hudobného hosťa sa predstaví známa kapela Arzén, ktoré len pred niekoľkými dňami nahrala svoje najnovšie cédečko Odpovede - zhudobnené básne slovenských poetov. Na MLJ to teda bude svetová premiéra tohto zaujímavého albumu.
V programe sme našli vernisáž knihy, vernisáže výstav. Prečo by ich mala verejnosť vidieť, zažiť?
- Všade naokolo počuť hlasy, že je kríza, že na nič nie sú peniaze, zrušili sa granty, „témou dňa" sa stalo šetrenie za každú cenu, „zodpovedné správanie"... Pripadá mi to tak, že kvôli kríze by sme nemali robiť vôbec nič, iba bedákať. Keby podobne uvažovali naši predchodcovia pred 150 rokmi, nikdy by sa v Martine nijaké memorandové zhromaždenie nezišlo! Na MLJ nám mesto nedalo ani cent, ale nesťažujeme sa. Dokonca sme mesto Martin ponechali na všetkých oficiálnych tlačovinách ako hlavného partnera SNK pri príprave a realizácii podujatia, nad ktorým má primátor záštitu. Prečo to všetko spomínam? Vysoko oceňujem tvorivých ľudí, ktorých nijaká kríza nikdy neodradí od písania, maľovania, hrania, nakrúcania. Títo vzácni jedinci sa rozhodli žiť v centre národnej kultúry Slovenska a Slovákov za každú cenu a organizátori MLJ budú robiť všetko preto, aby sa v kontexte nášho podujatia mohli dôstojne predstaviť a pochváliť so svojím najnovším dielom. A by tie diela mohla verejnosť vidieť a zažiť!
Slovenská literatúra a zahraničie - tentoraz s presahom do Kanady. Prečo padol výber na túto vzdialenú krajinu?
- Tradičný program MLJ s názov Podoby slova, ktorý pripravuje SNK v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, reflektuje skutočnosť, že slovenská literatúra nevzniká len na území Slovenska. Vznikala, a dodnes vzniká, i za hranicami našej vlasti, neraz v najvzdialenejšej cudzine, kde sa Slováci ocitli najmä v dôsledku politických či hospodárskych turbulencií. Preto nebola vždy dostupná slovenským čitateľom. Nečudo, že v našom vnímaní zostalo voči nej mnoho predsudkov nepodložených hlbším poznaním tvorby jej jednotlivých predstaviteľov. Po krajanských autoroch z Česka, Srbska, Rumunska, Maďarska, Chorvátska a západnej Európy prišiel tento rok rad na Kanadu. V kolíske hokeja alebo, ak chcete, v krajine „javorového listu" vychádzajú slovenské noviny a časopisy už vyše sto rokov! V prúdení času žili v Kanade mnohé osobnosti slovenského pôvodu, ktoré sa úspešne venovali literatúre, umeniu, vede, športu či biznisu. Zásluhou niekoľkých nakladateľstiev a ich edícií (Dobrá kniha, Naše snahy, Slovenská spoločnosť pre vedu a kultúru a iné) tu vychádzali zaujímavé knižné tituly. Na tohtoročnej MLJ budú 26. 5. slovenskú literatúru v Kanade reprezentovať renomovaný univerzitný profesor, slavista, literárny vedec, prekladateľ a príležitostný prozaik Peter Petro (v mladosti, pred emigráciou v roku 1968, aj bubeník legendárnych skupín Beatmen a Prúdy), a prozaik a básnik Iľja Čičvák. Druhému menovanému vyšla na sklonku minulého roku v Matici slovenskej básnická zbierka Milovanie so sfingami. Súčasťou programu bude aj vernisáž výstavy Slovenské knihy, noviny a časopisy v Kanade.
Stredoškolská mládež a mládež vôbec je adresátom viacerých programov MLJ. Je to zámer? Ak áno, prečo je spojenie umeleckého slovo a mladí ľudia také dôležité?
- Treba si to otvorenie priznať, že v dnešných pretechnizovaných a uponáhľaných časoch literatúre ruže nekvitnú. Ozývajú sa dokonca hlasy falošných prorokov, ktorí hovoria o jej zbytočnosti a považujú umeleckú spisbu za akýsi dobový anachronizmus. Podľa nich existujú oveľa modernejšie a efektívnejšie formy na dobýjanie, ako aj zlomenie ľudskej duše. Nech si novodobí proroci hovoria čo chcú, faktom ostáva, že ešte stále žijú medzi nami mladí ľudia, ktorí veria v magickú silu literatúry. Veľmi ma teší a povzbudzuje skúsenosť, že časť mládeže sa venuje vlastným písačkám, číta, recituje. Preto je našou prvoradou povinnosťou vytvárať kreatívnym žiakom, študentom a ich obetavým pedagógom také podmienky a možnosti, v rámci ktorých dostávajú primeraný publikačný priestor a môžu sa inšpiratívne konfrontovať so svojimi rovesníkmi. Samozrejme, vytrvalo sa tiež snažíme o to, aby sa v rámci MLJ mohli každý rok stretnúť so špičkovými spisovateľmi z domova i zo zahraničia..
Múzy za mrežami - program o väznených slovenských spisovateľoch je novinkou v scenári MLJ. Dozrel čas?
- Nebudem sa zamýšľať nad tým, či dozrel čas. Niektorí hovoria, že je to už zabudnutá minulosť, iní zas, že sa o tom stále hovorí a píše málo, sú aj, žiaľ, takí, pre ktorých to nikdy nebola a nebude téma. Osobne som bol vždy presvedčený o význame historickej pamäti pre dnešok. Človek nemôže odovzdať iným svoju vlastnú starobu, problémy alebo charakter; môže a mal by však odovzdávať vlastnú historickú pamäť, autentickú skúsenosť, ktorá bola nemilosrdne konfrontovaná s besniacou totalitou. Autor Ján Bábik pripravil sugestívne pásmo Múzy za mrežami a my sme prejavili záujem prezentovať ho v rámci MLJ (27. 5.). Pripomenieme si teda básnikov a spisovateľov, ktorí museli za svoju vieru, občianske postoje a principiálnosť tvrdo pykať v komunistických žalároch. Mimochodom, bol medzi nimi aj Martinčan Ladislav Záborský, uznávaný výtvarník, ktorý o svojom pobyte za mrežami vydal svojho času pôsobivé básnické svedectvo.
Hudba a literatúra, výtvarné umenie a literatúra v spojení s tradičnými miestami a ľuďmi. Čo okrem tradície prinášajú programy Piatok s Piatkom a podujatia v galérii.
- V súlade s tradíciou ponúkame tunajšej kultúrnej verejnosti atraktívne programy, ktoré prirodzene a nevtieravo prepájajú literatúru s inými umeleckými žánrami. Piatok s Piatkom je parádna bodka za každou MLJ. Inak to nebude ani tento rok (27. 5.) Popri zaujímavých spisovateľoch (Veronika Šikulová, Ľubo Dobrovoda) sa predstaví aj vychádzajúca hviezda českého folkového neba, textárka, poetka, gitaristka a speváčka Martina Trchová. Okrem nej príde do Martina o dva dni skôr i legenda českého folku Vladimír Merta. Keď bol v našom meste naposledy, čiže v roku 1987, organizátori jeho poloilegálneho koncertu mu na znak úcty udelili titul „národný umelec". Okrem pestrej palety programov bude teda aj na čo spomínať.
Autor: V.Legerská
