Dať vodičák sedemnásťročnému človeku sa už teraz zdá mnohým trochu priskoro. Samozrejme, sú aj sedemnásťroční vyzretejší jedinci, ktorí by auto zvládali a na cestách by neboli postrachom. A takisto môžeme pri jazdení natrafiť na nevyzretého tridsiatnika, či štyridsiatnika, ktorému by ste pri pohľade na jeho jazdný štýl najradšej vodičský preukaz odobrali, ale predsa len znižovanie veku pre získanie vodičského preukazu nevidím ako prínosné pre bezpečnosť cestnej premávky.
Nový zákon síce jasne určuje pravidlo povinného doprovodu staršej osoby, ktorá vlastní vodičské oprávnenie minimálne desať rokov. Fajn, ako dozor a školenie je staršia (skúsenejšia?) osoba aspoň ako takou poistkou, hoci aj medzi takými nájdeme neskúsených a arogantných vodičov. Je totiž veľký rozdiel medzi vodičom, ktorý vlastní vodičské oprávnenie a za sebou má desaťročnú prax a vodičom, ktorý má desať rokov vydaný preukaz, ale žiadne skúsenosti.
Čo ak si ale mladý sedemnásťročný frajer jedného dňa zmyslí, že sa zahrá na Emersona Fittipaldiho? Dostane do rúk vodičský preukaz. Zajazdí si s rodičmi, alebo starším súrodencom zopár jázd, zmapuje si križovatky a naučí sa obchádzať výtlky na cestách. Získa ako takú zručnosť. Vodičák ho ale bude v rukách páliť a jedného dňa potajomky zoberie rodičom auto a rozhodne sa porozvážať svojich kamošov po meste. V presvedčení, že už jazdu zvláda a pozná aj všetky značky a križovatky, iba mávne rukou nad predstavou číhajúcich policajtov. Zapne decibely a adrenalín stúpne po prvej ostrej zákrute. Dupne na plyn, zaradí päťku a rútiac sa cez dedinky a mestá 80-kilometrovou rýchlosťou zabudne, že ho doma ešte čakajú domáce úlohy a otec s remeňom v ruke.
Z čias našich pubertálnych rokov sa v mojom bydlisku traduje príbeh mladej devy, ktorá čerstvý vodičák, ešte teplý od tlače, hodila do kabelky k mejkapu, potichu vzala kľúče od otcovho auta a vybrala sa na diskotéku. Dievčinka sa chcela ukázať pred kamoškami a všetky porozvážala domov. Ako sa blížila k svojmu domu, parkovacie miesto si pomýlila so smetiakom a v noci ju tajne ratovali susedia, zatiaľ čo jej otec pokojne spal.
Aj v tomto prípade sa isto nájdu oponenti, obhajujúci násťročných jedincov. Poukazujú na to, že aj dvadsaťroční bujarí vodiči, aj zrelší tridsiatnici a dokonca aj rozumní štyridsiatnici to občas za volantom preženú a robia hlúposti. Majú pravdu, ale skúsme to zhrnúť do jednej štatistickej kôpky a uvidíme, že tých pochabých – násťročných bude z kôpky vytŕčať viac.
Ak dáme vodičáky do rúk už sedemnásťročným, neplánovaných jazdných dobrodružstiev môže byť pokojne aj viac. A nemusia sa skončiť iba zaparkovaným autom v smetnom koši na sídlisku. Následky môžu byť oveľa horšie. Napríklad rok 2011. Neukazujú štatistiky úmrtí mladých ľudí od začiatku tohoto roku, že veková hranica na držanie vodičského preukazu by sa nemala znižovať, ale skôr zvyšovať smerom nahor?
Autor: Jana Jesenská
