Informácie nám len z tlače, ale verte mi, keby išlo o jeho vybudovanie alebo o vybudovanie akéhokoľvek ihriska na sídlisku Ľadoveň, ktorého som obyvateľka, tak by som sa tiež pod takúto petíciu podpísala. Chcem ale napísať pár slov o ihriskách na našom sídlisku. Napočítala som ich osem, ďalej sú tu dve školské, dve detské ihriská a to už nerátam detské preliezky a pieskoviská medzi panelákmi. Ja sama mám pod oknami veľké ihrisko, kde sa hráva hokej, futbal, hokejbal a nie je príjemné počúvať denne od poobedia do večera, soboty, nedele i vo sviatky vresk a „krásny“ slovenský slovník našich detí a mládeže.
Samozrejme - pri ihriskách sú lavičky. O nás, bez nás, nikto sa nikoho nepýtal, len ich tam jedného dňa namontovali – vraj aby mali kde sedieť mamičky s deťmi a oddychovať starí ľudia. Doobeda sa tam síce posedieť dá, ale to je čas, keď má každý prácu doma. Poobede, keby tam sedeli matky s deťmi tak verte, že prvé slovo ich ratolestí by určite nebolo mama, prípadne by sme mohli schytať pukom či loptou. Lavičky teda slúžia hlavne pre mladých a hlavne večer a do noci – majú aspoň kde sedieť, fajčiť, piť a fetovať, robiť smetisko a nakoniec ich zdemolovať. Vynakladať finančné prostriedky na ich opravu či výmenu je úplne zbytočné. Najlepšie urobili tí, čo ich zlikvidovali pred svojimi domami, samozrejme potichučky, lebo inak by to bolo poškodzovanie verejného majetku. Smetisko okolo lavičiek a okolo nášho ihriska už roky upratujem s manželom, keďže bývam na prízemí a chcem, aby aspoň ten pohľad z okna za niečo stál.
Inak tí, ktorí vykonávajú VPP sem občas zablúdia oddýchnuť si na lavičku, smeti pekne obídu, hlavne že majú pod pazuchou igelitové vrece a v rukách tašky na smeti.
Blízko nás je ďalšie, basketbalové ihrisko spojené s novovybudovaným detským ihriskom. Areál je oplotený. Ešte to nie je ani rok od jeho vybudovania, pletivo je samá diera, lebo však kto by chodil pre loptu, keď padne za plot, cez bránku?
Lavičky sú tu našťastie masívnejšie a bez operadiel, takže zatiaľ stoja a po preliezkach sa večer preháňajú naši mládežníci. No a čo je najlepšie, ihrisko je pripojené na mestské osvetlenie, takže celú noc svieti. Ožíva hlavne v lete večer a samozrejme do noci trieska lopta a ozýva sa rev a že je nočný kľud, nikomu nič nehovorí. V prípade, že mladým chcete slušne dohovoriť, pošlú vás... Nedávno mi odporučil taký 7 – 8 ročný výrastok, že: „...ak sa ti nepáči, tak sa presťahuj“. Milé však? Vedľa tohto ihriska je ruina, pozostatok bývalého obchodu, už roky veľmi vhodné miesto pre alkoholikov a feťákov. Je pravda, že mestská polícia po sídlisku hliadkuje, ale to by tu museli pochodovať celé dni a snáď i v noci a museli by sme mať s nimi „horúcu linku“.
Je zaujímavé, že napríklad v Jahodníkoch som nevidela okrem školských žiadne ihriská a prežívajú tam v pokoji. Zato u nás sa schádzajú mladí asi z celej štvrte, ba i z Jahodníkov. Je pekné, čo všetko majú, myslím že je toho dosť, kde sa môžu realizovať, len aby si to vedeli aj vážiť a správali sa ako ľudia.
Samozrejme, že sa na našom ihrisku stretávajú aj s tými slušnými. Nehádžem všetkých do jedného vreca. Dokonca sa mi podarilo naučiť väčšinu, aby dávali odpad do vreca, ktoré potom vyhadzujeme. Len aby sme pri tej horlivosti, čo všetko treba pre mladých, nezabudli, že súčasťou sídlisk sú aj starí a starší obyvatelia a majú hádam nárok na trochu pokoja. O úcte mladých k starším už ani nehovorím.
Autor: Oľga Lichtenberková
