MARTIN. Martinčan Michal Hrivnák má vo svojej zbierke nespočetne množstvo rôznych individuálnych ocenení i medailí, no jedna mu dlhé roky chýbala. Zlatá - za víťazstvo v slovenskej extralige. Už to neplatí. Jeden z najlepších hokejbalistov tejto krajiny sa po dlhých jedenástich sezónach konečne dočkal. Titul majstra Slovenska získal s Nitrianskymi rytiermi.
Nitrianska misia splnená
„Jedenástka je moje šťastné číslo, tak asi preto som musel toľko čakať,“ smial sa rýchlonohý útočník, ktorý potom už s vážnou tvárou povedal, že nedávno skončený extraligový ročník ho po prestupe do Nitry stál veľa síl a energie.
„Neľutujem to. Naopak, som rád, že sa mi podarilo naplniť cieľ, s ktorým som pod Zobor odchádzal. Veľa ľudí ma nechápalo, niektorí mi možno doteraz môj odchod z Martina neodpustili, ale ja som vedel, že ak chcem v hokejbale ešte niečo dokázať, tak musím zmeniť dres. Cesta za titulom bola pre mňa strnistá. Nikdy som sa toľko nenacestoval. Na tréningy, na domáce zápasy, za súpermi, keď sme hrali vonku. Navyše, trápili ma aj zranenia, takže o to viac to bolo pre mňa všetko ťažšie. Nič však nie je zadarmo, ak chcete uspieť, musíte aj niečo obetovať. Zlatá medaila za to stála, konečne som zlomil strieborné prekliatie,“ neskrýval radosť Michal Hrivnák.
Ďalšia výzva - svetový šampionát
Martinčanovi sezóna po klubových povinnostiach zďaleka neskončila, v súčasnosti sa venuje reprezentačným. Veď onedlho bude Slovensko hostiť svetový šampionát.
„Dúfam, že sa do konečnej nominácie dostanem, robím preto všetko. Z majstrovstiev sveta už mám striebornú i bronzovú medailu, nebolo by zlé zbierku dokompletizovať. V ťažkej konkurencii je to odvážny cieľ, ale chceme sa oň pokúsiť. Hráme doma, veľa sa od nás očakáva, patrí sa uspieť,“ myslí si Michal Hrivnák, ktorý aj budúci extraligový ročník odohrá v Nitre.
„Upísal som sa jej na dva roky, takže jeden mám ešte pred sebou. Potom nevylučujem ani návrat do Martina. Samozrejme, ak bude o moje služby ešte záujem,“ ukončil rozhovor Michal Hrivnák.
