jnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka.
V Štúdiu Slovenského komorného divadla Martin predstavili autorkin román Piata loď v dramatizovanom čítaní protagonisti alternatívneho Divadla P. A. T. S. Daubnerová a P. Graus. Úspešná herečka a režisérka Slávka Daubnerová (ocenená divadelnou Doskou za objav roka) zahrala textovú sekvenciu Kompaníkovej románu pohybovo i divadelne podmanivo. Priblížila tak Piatu loď prítomnej spisovateľke a vnímavému publiku v invenčnej ukážke. Rovnocenným partnerom pri premýšľavom stvárnení textu bol tiež čítajúci komentátor literárneho deja a súčasne výrazne umocňujúco improvizujúci hudobník gitarista Pavel Graus. Spolu sa im zaujímavo podarilo priblížiť príťažlivú a napätú atmosféru náročne vybratého dramatizovaného príbehu z románu Piata loď.
Priestor pre hosťa i vydavateľa
Moderovanie prvého večera MLJ si pohotovo i pohodovo zobral na starosť Peter Cabadaj, hlavný organizátor celého martinského májového stretnutia s literatúrou, ktoré gestorsky zastrešila Slovenská národná knižnica. Najprv uviedol skupinu Arzén s pesničkami inšpirovanými poéziou slovenských básnikov. A potom už kládol nekonvenčné, bezprostredné otázky, v ktorých sa zaujímal o názor hlavného hosťa - mladej spisovateľky Moniky Kompaníkovej. Jeho zvedavosť sa ušla tiež známemu nezištnému a nevzdávajúcemu sa vydavateľovi pôvodnej slovenskej tvorby Kolomanovi Bagalovi.
Kompaníková: Piata loď nie je o mne
O tom, ako vnímala uvedenú javiskovú dramatizáciu svojho románu, sa autorka rozrozprávala spontánne a bez rozpakov: „Dávnejšie už píšem novú knihu, Piatu loď pomaly vypúšťam z pamäti. Pri niektorých myšlienkach v tomto tvare som zapochybovala, či som ich vôbec napísala ja. Účinkujúci si urobili zaujímavý, dosť temný výber textu, ich dramatické spracovanie som vnímala od napätia so zimomriavkami na koži. Môj román je o malých deťoch, motívy z dramatizácie by som sama takto asi nevybrala. A musím tiež povedať, že Piata loď vôbec nie je autobiografický román, ja som nič podobné - ťažké a zložité - osobne nezažila. Mala som veľmi pekné, harmonické detstvo, dobrých rodičov aj láskavú starú mamu.“
Je tu čas, keď sa oplatí čítať knihy
M. Kompaníková v rozprávaní nezabudla pripomenúť svoj osobitý vzťah k Martinu, z tohto mesta pochádza rodina jej manžela. A ani v martinskom divadle - ako aj na literárnej jari – už tiež nie je po prvý raz. O svojej novej knihe, ktorú práve píše, ešte radšej nechcela hovoriť. V kontexte myšlienok o stave súčasnej slovenskej literatúry však celkom optimisticky povedala: „Po období istého útlmu a stagnácie našej literatúry je tu čas, keď sa opäť oplatí čítať slovenské knihy, slovenských autorov.“
So slovenskou literatúrou prežil roky
Vernému účastníkovi MLJ, ktorý bol hosťom v Martine vari na všetkých jej ročníkoch, patrila otázka o osude vydávania slovenskej pôvodnej tvorby. Vo svojom vydavateľstve LCA prežil Koloman Kertész Bagala na vydavateľskom trhu so slovenskou literatúrou už dvadsať rokov. Zďaleka to neboli a nie sú ružové roky, naopak, má za sebou vo vydavateľstve mnohé, doslova existenčné i osobné problémy. No stále sa vie tešiť zo svojho dávneho naplneného sna. Má svoje vydavateľstvo a vydáva v ňom knihy, ktoré patria medzi najoceňovanejšie na Slovensku. Pri otázke, či to tak bude aj naďalej, sa len odzbrojujúco, milo a chápavo pousmeje. A úsmev odporúča každému, kto si chce splniť svoj sen, lebo, zdá sa, u nás to inak ako s nadhľadom ani nejde.
Prekvapujúci odkaz Kolomana Bagalu z príjemného večera venovaného autorke Monike Kompaníkovej a románu Piata loď z vydavateľskej „liahne“ KKB preto znie nezvyčajne, no povzbudzujúco: „Usmievajme sa...“
