MARTIN. Nebolo to len o tom. Išlo o vernisáž. Vernisáž určitého objektu – „knihy“, ktorú otvoril Peter Cabadaj so slovami: „Hľadali sme určitý výraz, ako dať Martinskej literárnej jari hmatateľnú podobu. Boli úvahy o veľkej výstave, o inštaláciách po celom meste, avšak kríza a iné argumenty alibistov rozhodli, že také nič nebude. Tak sme sa rozhodli, že to urobíme priamo v priestoroch SNK, kde sa myšlienka narodila a kde každý rok na jar kvitne. Výzvu prijal martinský výtvarník Rado Vojtek, ktorý je s nami už od l. ročníka MLJ...„
Potom slovo odovzdal kurátorovi výstavy – slovenskému spisovateľovi Mariánovi Grupačovi, ktorý predstavil výtvarný opus s názvom Bez tiráže. Povedal pritom: „Kniha je základným a nosným článkom tohto výtvarného počinu. Kniha ako umelecké dielo, ako artefakt, ako dôvod, princíp, najmä ako efemérna substancia niečoho výnimočného, čo presahuje človeka v jeho pominuteľnosti a smrteľnosti a túžbe po poznaní. Rado Vojtek prináša svoju víziu knihy, ktorú môžeme čítať bez predsudkov, bez prekladu a bez tiráže. Jeho jazyk je univerzálny, nie však paušálny. Sú tu spisovatelia, ktorí boli, sú a budú. A hlavne sa zameral na martinských autorov či už žijúcich alebo nežijúcich...“
Sám autor poznamenal, že ide o „recykláciu“ slovenských spisovateľov. Je to určité perpetuum mobile. Literatúra chrlí a chrlí neustále mená, diela, posolstvá, symboly a šifry...
Autor: Iva Poláková