oríme s jeho programovou riaditeľkou Monikou Michnovou.
Ponuka predstavení aktuálneho ročníka Martinského festivalu divadiel na Slovensku Dotyky a spojenia je opäť pestrá. Bolo z čoho vyberať? Odzrkadľuje aktuálnu tvorbu slovenských divadiel?
- Festival má ambíciu ukázať, aká bola uplynulá divadelná sezóna - byť takpovediac jej zrkadlom. Môže byť len taký dobrý, aké dobré sú inscenácie, ktoré v jednotlivých divadlách vzniknú. Divadlá zatiaľ napriek obmedzeným financiám fungujú, takže vždy je z čoho vyberať. Dôraz pritom kladieme práve na aktuálnosť. Inscenácie, z ktorých sme zostavili program 7. ročníka festivalu, mali premiéru po 15. apríli 2010, nie sú teda staršie ako rok.
Aké kritéria zvolil dramaturgický tím festivalu pri výbere inscenácií na festival?
- Pri výbere inscenácií do programu vždy vychádzame z toho, čo v jednotlivých divadlách vzniklo. Stredný prúd nás nezaujíma, hľadáme odvážnejšie divadelné počiny. V jednotlivých divadlách je však miera invenčnosti a odvahy rozdielna, preto sú rozdielne aj inscenácie, ktoré sme zaradili do festivalového programu. Pri výbere však vždy narážame na určité obmedzenia – niektoré inscenácie napríklad nemôžeme na festivale ukázať, lebo sa do našich priestorov nezmestia.
Chcete osobitne niektoré predstavenia vyzdvihnúť, upútať pozornosť divákov na ne?
- Najväčší dôraz kladieme na inscenácie v hlavnom programe – tento rok ich je pätnásť. Oproti minulým ročníkom však polnočné predstavenia neuvádzame v šapitó, ale v našom divadelnom Štúdiu. Čerešničkou na festivalovej torte je hosť festivalu – inscenácia HOLLYROTH v réžii Rasťa Balleka, ktorá sa stala udalosťou predchádzajúcej sezóny. Táto inscenácia mala otvárať minulý ročník festivalu, pre chorobu hlavného predstaviteľa Roba Rotha sme však predstavenie museli zrušiť. O to viac sa tešíme, že ho uvedieme tento rok.
Mali organizátori festivalu v tomto krízovom roku väčšie starosti s jeho prípravou? Ovplyvnili peniaze ponuku či zázemie festivalu?
- Príprava festivalu trvá skoro celý rok, na zostavovaní programu musíme pracovať priebežne a nemôžeme si ho nechávať na poslednú chvíľu. Situáciu nám veľmi komplikuje fakt, že nikdy nevieme, koľko peňazí na festival dostaneme z jednotlivých zdrojov. Takýto typ festivalu totiž nikdy nebude schopný si na seba sám zarobiť, potrebuje finančnú podporu. Tento rok pracujeme v krízovom finančnom režime, museli sme urobiť škrty v programe aj iné organizačné obmedzenia. Našťastie, tento nepríjemný stav nám neubral na entuziazme – robíme všetko preto, aby všetko fungovalo, ako má.
Chýbajú v programe festivalu niektoré špičkové slovenské divadlá? Všimli sme si absentujúcu Arénu. Dôvod?
- Dôvody sú rôzne. V hlavnom programe chýba SND, ktoré nám napriek našej snahe nebolo ochotné organizačne vyjsť v ústrety, ďalej nitrianske Divadlo Andreja Bagara, ktorého inscenácie sú technicky natoľko náročné, že sa do našich priestorov nezmestia. Pokiaľ ide o Arénu, v sledovanom období (od 15. apríla 2010 do 15. apríla 2011) v tomto divadle nevznikla taká inscenácia, ktorú by sme chceli do programu zaradiť.
Festivalová ponuka sa sústredila do priestorov Slovenského komorného divadla a na námestie. Chýba šapitó. Dokonca aj detské predstavenia sú sústredené pod strechu. Je to zámer? Ak áno, prečo sa pre neho organizátori rozhodli?
- Dôvodom, prečo sme museli zrušiť predstavenia a koncerty v šapitó, ako aj celý pouličný program pre deti aj celé rodiny, je nedostatok financií. Máme výrazne nižší rozpočet, čo negatívne ovplyvnilo predovšetkým skladbu programu.
Súčasťou festivalu sú aj diskusie, semináre, besedy s tvorcami predstavení. Ako hodnotíte po šiestich rokoch festivalu ich prínos? Sú žiadané, navštevované? Majú diváci záujem o diskusiu s hercami či režisérmi?
- Všetky tieto aktivity považujeme za neoddeliteľnú súčasť festivalu. Každá z diskusií tvorcov s divákmi, ktoré sa konajú hneď po vybraných predstaveniach hlavného programu, je jedinečná. Publikum sa môže stretnúť sa a porozprávať s divadelníkmi či vyjadriť svoj názor. Aj tento rok preto všetkých festivalových divákov pozývame, aby prišli nielen na predstavenia, ale zostali aj po nich v sále a využili možnosť viesť rozhovor s tvorcami.
