v Martine.
MARTIN. Do Martina prišiel hosťujúci autor - rozhlasový publicista Ján Bábik – so svojím programom nazvaným Múzy za mrežami. Programovo mapuje osudy slovenských spisovateľov, neoprávnene väznených v 50. rokoch 20. storočia. Sprítomňuje dramatické príbehy väznených slovenských spisovateľov v rozhlase už dlhšie. Z troch častí rovnomenného umeleckého dokumentu Múzy za mrežami začne Slovenský rozhlas na stanici Devín koncom júna vysielať už tretí cyklus pohnutých ľudských osudov.
V martinskom programe zazneli bohaté citácie autentických väzenských príhod spisovateľov, ukážky z ich tvorby priamo z väzenia, resp. veršov a próz z pobytu za mrežami i z neskorších spomienok už na slobode. Originálny dokument Jána Bábika moderátorsky uvádzala Ivana Danková a ukážky z básnickej i prozaickej tvorby režimom postihnutých spisovateľov recitoval Jozef Beňovský.
Prečo sa rozhodol spracovať takúto náročnú tému, J. Bábik povedal: Viem z histórie vlastnej rodiny, že starý otec bol tiež politickým väzňom. No zaujalo ma najmä to, že tejto téme nevenuje literárna história vôbec žiadnu pozornosť, a pritom sú to osudy 140 väznených spisovateľov, ktorí sa za mreže dostali z politických dôvodov. Sú medzi nimi komunisti aj ľudáci, demokrati aj obyčajní ľudia, katolíci, evanjelici, židia, štyria z nich boli popravení – Mikuláš Drábik, Marcel Herz, Alžbeta Golnerová-Gwerková a Vladimír Clementis a dvaja zomreli vo väzení – Daniel Krman a Ľudovít Šulek.
Do martinského dvojhodinového programu vybral rozhlasový redaktor tiež ukážku z tvorby jedného z najznámejších väznených spisovateľov, ktorým bol významný slovenský básnik Laco Novomeský. V známom procese proti tzv. slovenským nacionalistom bol odsúdený na desať rokov väzenia. Najmä na prítomných mladých ľudí v publiku mohla otriasajúco zapôsobiť citácia uvedená z autentického zvukového záznamu. Vo väzenskej atmosfére kruto a dlhodobo mučený básnik sa v zlomovej situácii zo zúfalstva priznáva k absurdným obvineniam. Neľudské zážitky našli neskôr odozvu v tvorbe. Tu je aspoň malá ukážka z reflexívnej básne Múdrosť L. Novomeského. „...je taká múdrosť, kľaknúť si pred koncilom, priznávať kardinálom blud a blúdenie a bludy...radšej si pokľaknúť než klesnúť na hranici, radšej skryť pravdu v sebe kdesi akoby v klenotnici, potom si znova doznať, že sa predsa krúti...
J. Bábik konštatoval, že politické procesy proti spisovateľom neboli vedené za tvorbu, obžaloby zneli za vyzvedačstvo, organizovanie teroristických skupín, protikomunistickú činnosť, zradu komunistických ideálov a rodnej strany. Tajomník a osobný priateľ V. Clementisa oravský básnik Theo H. Florin bol tri roky mučený vo vyšetrovacej väzbe, kde vytvoril niekoľko básni. Ilustrácia drastického zážitku zo žalára je v citácii z básne, ktorá odznela v programe: ...a sen mi za noci čižmami drvili, a slza v oku mi sperlila sa krvou, keď vztyk zrevali, nepohol som brvou...
V Múzach za mrežami dostal svoj priestor aj väznený známy martinský maliar Ladislav Záborský. Svoje básne začal písať práve vo vyšetrovacej väzbe. Vymyslel si celkom originálny spôsob - mydlom a vylomeným zubom z hrebeňa si verše zaznamenával na dno cínového lavóra. V otcovom zastúpení prečítala prítomným jednu z básní dcéra L. Záborského. Zásluhou R. Dobiáša sa prednedávnom ocitla báseň v antológii nazvanej tiež príznačne Básnici zas mrežami.
Spisovateľ Rudolf Dobiáš patril k osobitne vzácnym hosťom nevšedného literárneho popoludnia v Martine. Vtedy, v rokoch krátko po vojne, v 50-tych rokoch 20. storočia, tiež patril k tým neprávom väzneným mladým mužom, nádejným spisovateľom. Svoje zatknutie tajnou štátnou bezpečnosťou roku 1953 neskôr autorsky verne opísal v novele Temná zeleň. Autentickým úryvkom priblížil pohnutú atmosféru ťaživej udalosti prítomného autora recitátor J. Beňovský. Podľa osobných skúseností R. Dobiáša bolo písanie priamo vo väzení nebezpečné, ak by väzňovi našli rukopis, hrozilo mu predĺženie väzenia o ďalšie roky.
Vie to ako dobrý osobný znalec pomerov - sám prežil sedem krutých rokov vo väzení, z osemnástich, na ktoré bol odsúdený. Zaspomínal: Nebol som taký šikovný ako môj kamarát Tóno Srholec, ktorý sa tam učil akože ruštinu, čo sa mohlo. No on si azbukou písal anglické slovíčka, bol to geniálny nápad.... V posledných rokoch sa R. Dobiáš venuje tvorbe väznených druhov - spisovateľov a básnikov. Okrem kníh Temná zeleň, Tajní ľudia, Básnici za mrežami, zostavil dôležité publikácie literatúry faktu. V troch zväzkoch uverejnil medailóny väznených spisovateľov pod názvom Triedni nepriatelia.
Popoludnie s Múzami za mrežami mapovalo na pôde literárneho múzea celkom objavne neznáme smutné stránky našich národných dejín. Rozprávaním o väznených osobnostiach slovenskej literatúry priložili tvorcovia programu umeleckú tehličku k lepšiemu poznaniu zamlčanej tragickej doby. Patrí sa vari na záver pripomenúť predsa aj optimistické slová hosťa martinskej literárnej jari, vzácneho autora a znalca problematiky, spisovateľa Rudolfa Dobiáša. Krátky citát je z jeho knihy Litánie k slobode. „...Ave, milostiplná sloboda, ty Bohom požehnaný dar, si naše vzkriesenie i zmar, ave, milostiplná sloboda...“
