V posledných týždňoch sa náš stĺpček premenil na miesto, kde sa väčšinou spomínalo na to, čo bolo a ako kedysi bolo dobre. Čo by bolo keby nebolo a keby to bolo inak, tak by asi bolo lepšie.
Určite sme nechceli premeniť tento priestor na nástenku, na ktorú budeme pripínať smútočné oznámenia turčianskeho športu. Realita je však neúprosná a s tým už vieme urobiť len veľmi málo. Tento týždeň sa ale šťastie usmialo aj na nás a po dlhšej odmlke tak môžeme preladiť na pozitívnu strunu.
Kolkárne v Sučanoch aj vo Vrútkach dostanú úplne nový šat. Za krátky čas budú spĺňať prísne kritériá, ktoré určuje medzinárodná federácia. Rodený pesimista povie, že také niečo malo byť hotové dávno a stále sme sto rokov za opicami. Veľkí optimisti zas nezabudnú pripomenúť, že v Turci sa podarilo zrekonštruovať dve športoviská svetového významu. Realisti si zachovajú nadhľad, uznanlivo pokývajú hlavou, ale podotknú, že netreba lietať v oblakoch a takýchto pozitívnych impulzov potrebuje náš šport viac. My sa pripájame k realistom, pretože tiež chceme viac pozitívnych správ do nášho stĺpčeka.
