Nie je to ojedinelý názor na kvalitu prípravy strojárov na prax. Náš donedávna strojársky región nemá kvalifikovanú pracovnú silu, hoci dve strojárske školy pečiatkujú maturitné vysvedčenie ročne pre niekoľko desiatok mladých ľudí. Strojárske pracoviská zachraňuje „stará škola“, ľudia, ktorí maturovali pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Tí strojárinu ešte stále pokladajú za dobrý chlieb, ich dnešní nasledovníci ju vnímajú len ako „papier“, ktorý im umožní ísť umývať riad do podnikov v zahraničí. Ak sa dnes absolventi stredných škôl sťažujú, že doma sa neuplatnia, na vine nie je vždy nedostatok pracovných príležitostí, ale aj neschopnosť ich škôl získať ich pre strojársku budúcnosť a naučiť ich presne to, čo si prax žiada, ale aj prístup ich samotných k tomu, čo si odnášajú zo školských lavíc. Žiaľ, mnohí len ten „papier“.
Školské osnovy stále produkujú absolventov nanajvýš na masovú výrobu, ale nie na tvorivú prácu, ktorá sa v strojárskej praxi dnes tiež žiada viac a je aj lepšie platená. A to aj napriek tomu, že zamestnávatelia spolupracujú so spomínanými školami a jasne naznačujú, aký profil absolventa uprednostňujú. Aj Viena International nainštalovala v oboch strojárskych školách po dva stroje na CNC obrábanie, no buď majú študenti vinou osnov málo možností na nich pracovať alebo ich vnímajú ako nutné zlo. „Pritom prácu na nich možno prirovnať k práci na počítači. Tiež poskytuje variabilitu možností, a pre toho, kto ju ovláda, aj sebarealizáciu,“ tvrdí finančný riaditeľ Viena International Milan Kalnický a dodáva, že študenti sa asi k nim často nedostanú, keď je ich pasivita vo vzťahu k možnosti vidieť svoju budúcnosť v strojárstve takmer nulová.
Tvrdiť, že za nezáujmom mladých o strojárstvo, je len škola, by bolo scestné. Ako všetko v živote aj tento problém má množstvo príčin. No ich spoločným menovateľom môže byť aj poznanie, s ktorým sa stotožňuje mnoho pedagógov. Študentom stačí byť priemerný. Vyrastá nám generácia, ktorá nemá ambície, možno ani životný cieľ, ktorá nerada preberá za seba zodpovednosť, a ktorá za toto všetko viní seba až na poslednom mieste.
Desiatky absolventov zostanú po prázdninách na úradoch práce, budú sa zapájať do rekvalifikácií, budú na podpore, budú účastníkmi rôznych európskych projektov, budú existovať na absolventskej praxi, čiže, zhrnuté a podčiarknuté - budú naťahovať ruky za peniazmi, ktoré sa môžu inde minúť oveľa užitočnejšie. A nebudú si chcieť priznať, že nedohonia to, čo zameškali v škole. A že to „ťuk“ raz príde. Škoda len, že pre mnohých neskoro a viac-menej po vlastnom čele.
Autor: V.Legerská
