Klára
Radí: Márian Vantarová, martinská psychologička
Klára,
ak dovolíte, pozrieme sa na daný problém zoširoka. Byť matkou si žiada veľké nasadenie, určitú obetu, značnú intuíciu a vyladenosť na dieťa. Je veľkým šťastím, pokiaľ sa žena už počas tehotenstva na svojho potomka
teší, pripravuje, komunikuje s ním, dotýka sa ho prostredníctvom svojho bruška. Keď prežíva radosť z očakávania toho najvzácnejšieho daru, akým dieťa stále je. Jej pocit šťastia a pohody môže prispievať k zdarnému napredovaniu a ďalšiemu vývoju.
Mnoho mladých žien pri plači svojho dieťaťa prežíva úzkosť, bezmocnosť, beznádej z toho, že nevedia svojmu
dieťaťu aktuálne porozumieť. Popri únave a sklamaní zo seba prežívajú mnohé negatívne emócie. Vtedy často siahajú po cumli alebo fľaške mlieka aj napriek tomu, že ich dieťa nie je hladné. Dieťa vysiela určitý signál
vychádzajúci z jeho potreby, a tou potrebou môže byť len „obyčajná“ potreba bezpečia, istoty a lásky. Dieťa vtedy potrebuje prítomnosť matky, jej nežný dotyk, známy hlas, jej vôňu.
V psychológii existuje pojem „orálny typ“, ktorý sa v detstve naučil uspokojovať svoje frustrácie cez ústa. V dospelosti môže tento typ riešiť svoju nepohodu či stres symbolickými cumľami, fajčením, pitím, zajedaním. Skúsenosti psychológov potvrdzujú, že takíto ľudia bývajú zväčša závislí na svojej potrebe, aby ich niekto miloval. Neustále žijú v strachu, že niečo stratia. Mávajú pocit, že nikdy ničoho nemajú dosť. A tak najlepší spôsob, Klára, ako sa vyhnúť citovej prázdnote u našich detí je venovať im odmalička našu priazeň, záujem, pozornosť, skrátka to najlepšie z nás samých. Pretože cumeľ nedokáže adekvátne odpovedať na ich bazálnu potrebu bezpečia, istoty a lásky. Odpoveď je v srdci nás žien.
Autor: rr