Všetci sme to zažili. Sedíme či stojíme v čakárni u ktoréhokoľvek lekára. Niektorí hodinu, niektorí i viac. Niektorí si vezmú dovolenky, iní nechali vlastné deti strážiť susedkou, ďalší majú priepustky z práce, sú aj takí, ktorých v ten istý deň čaká rovnaké „ničnerobenie“ v ďalšej čakárni ďalšieho lekára... Ešte som nezažila, aby táto rôznorodá masa ľudí netúžila po ničom inom viac, ako po tom, aby sa za nimi zavreli dvere ambulancie a oni mali to nekonečné a zúfalé čakanie za sebou.
A vtedy príde do čakárne fešák. Mladý muž v tmavom obleku, vo vyžehlenej košeli s viazankou a topánkami ako z príručky pre oficiálny look. V ruke má kufrík, v druhej občas aj nejaké papiere. Prekročí všetkých pacientov, zaklope na dvere a keď mu sestrička otvorí a povie, aby počkal, zabodne zrak do dverí a jeho chrbát výrečne hovorí: Mám vás všetkých na... Nikdy sa takýto muž neotočí zoči-voči pacientom. Videl by v ich očiach už ani nie úžas či odsúdenie bezohľadnosti, akú predvádza. Videl by v nich odmietnutie, hnev, blesky nenávisti a výrečné: Dovoľuješ si veľa, zmizni odtiaľ a nezdržuj!
Vzápätí sa otvoria dvere ambulancie, díler sa stratí za nimi a v čakárni môžu padať stávky, či odíde o desať, dvadsať minút, o polhodinu či trištvrte... Aj vy si kladiete otázku, prečo si títo ľudia môžu dovoliť takto pohŕdať časom druhých a prečo si lekári myslia, že je normálne takto strácať minúty, ktoré by mali venovať pacientom a nie obchodom?
Neviem si celkom dobre predstaviť, žeby sa podobne zachoval učiteľ a nechal hodinu hodinou, deti napospas sebe a išiel sa baviť na chodbu alebo rovno v triede s dílerom, ktorý ponúka školské tabule alebo mapy do zemepisného kabinetu. U učiteľov si to predstaviť nevieme, lekárom to nasilu tolerujeme, hoci by ani možno nestálo veľa námahy zorganizovať si prácu tak, aby díleri chodili vtedy, keď nie sú ordinačné hodiny.
Takéto správanie budí vo verejnosti odpor k podpore lekárov či zdravotníckeho personálu, keď sa snažia štajkovať či poukázať na svoju neľahkú pozíciu v chaose, aký dnes v slovenskom zdravotníctve prevláda.
Uprednostnenie dílera či obchodu s liekmi pred tými, ktorí ich v podstate zaplatia, je presným vysvedčením toho, za čo nás dnes lekári majú. Nie za dôležitý základ svojej existencie, ale za masu poslušných, na všetko zvyknutých a všetko odpúšťajúcich pacientov. Vedia, že si to môžu dovoliť, pretože mnohokrát nemáme inú šancu, len sa do tej čakárne vrátiť.
Ale, naozaj nie je iná šanca? Dnes sa za mnohé ide v zdravotníctve platiť. A ak sa platí, stúpa odvaha požadovať za platbu adekvátnu službu. Bez vazalského trpenia obchodov, ktoré do ambulancie nepatria. Od novembra sa to má zmeniť. Lekári nebudú môcť s dílermi počas ordinačných hodín rokovať. Ak sa opovážia, je pripravená pokuta. Údajne – od 3300 eur.
Autor: V.Legerská
