ĽUBOMÍR PALČÁK
RIADITEĽ VÝSKUMNÉHO ÚSTAVU DOPRAVNÉHO V ŽILINE
Relatívne pomalé tempo výstavby nie je len problémom Slovenska. Vo všeobecnosti sa s tým boria všetky krajiny v stredoeurópskom regióne. Pritom rýchlejšie tempo výstavby by pomohlo aj slovenskej ekonomike. Problémom je, že po každých voľbách sa nová vládna garnitúra len veľmi ťažko stotožňuje s plánmi svojich predchodcov. Väčšinou hľadá nielen nové spôsoby financovania, ale dokonca i trasovania diaľnic a rýchlostných komunikácií. Pozitívom je dnes aspoň to, že nová vláda sa do istej miery stotožnila s trasovaním, aj keď o systéme financovania sa to už povedať nedá.
VLADIMÍR VAŇO
HLAVNÝ ANALYTIK VOLKSBANK SLOVENSKO
Prekáža mi, že pri diskusiách sa diaľnice posudzujú ako samostatný celok a nie v súvislosti s hlavnými ekonomickými a hospodárskymi prioritami štátu. Základnou úlohou vlády je konsolidácia verejných financií a od toho sa musí odvíjať všetko ostatné, vrátane diskusií o výstavbe diaľnic. Najmä pokiaľ hovoríme o ich financovaní. Ide o veľké a finančne náročné projekty, na ktoré si štát musí požičať. Preto je cena peňazí otázkou číslo jedna, ktorou sa treba riadiť. Najvýhodnejšie sú eurofondy, ale všetkým je jasné, že treba hľadať aj iné úverové zdroje.
JÁN KOVALČÍK
RIADITEĽ INŠTITÚTU STRATÉGIE MINISTERSTVA DOPRAVY
Podobne hornaté krajiny ako Švajčiarsko či Rakúsko budovali svoju diaľničnú sieť 40 rokov. Na Slovensku sa očakáva, že všetko bude hotové už o desať rokov. Napriek tomu, že je to nereálne, mnohí politici to ľuďom sľubovali. Tým vyvolali veľké očakávania, ktoré sa však neplnili. Súčasná vláda sa rozhodla presadzovať reálne termíny. Spôsobila síce v spoločnosti určité sklamanie, no predišla nereálnym očakávaniam. V minulosti sa pri výstavbe D1 vsadilo na PPP projekty. Je síce pravda, že za výstavbu by sa neplatilo, ale vysoké splátky by sa presunuli na budúce generácie.
JÁN TOPERCER
EKOLÓG Z BOTANICKEJ ZÁHRADY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BLATNICI
Slovensko v roku 2004 vstúpilo do Európskej únie. To prinieslo aj povinnosť primerane posúdiť vplyvy výstavby diaľnice na územia sústavy Natura 2000. V novembri 2007 narýchlo vznikla štúdia, ktorá slúžila ako podklad na ďalšie konania úradov. Žiaľ, bola spracovaná veľmi povrchne po vecnej i metodickej stránke, s minimálnym prieskumom dotknutého územia a chybnými údajmi. Údaje a stanoviská správ národných parkov a ani naše neprešli cez úroveň ústredia Štátnej ochrany prírody SR. Tam boli prepísané a ďalej sa dostali v podobe, aká vyhovovala politickej požiadavke.
