Koncom 18. storočia boli v Martine až tri pivovary. Vznik Turčianskeho pivovaru, účastinný spolok inicioval Jozef Capko, rodák z Kláštora pod Znievom. Kapitál a skúsenosti získal obchodovaním v Bulharsku. Presvedčil viacerých záujemcov z radov obchodníkov, že ich vložené finančné prostriedky sa nielen vrátia, ale prinesú aj vysoký zisk. Zriaďujúce valné zhromaždenie sa konalo v roku 1893. Za správcu pivovaru bol zvolený Jozef Capko, tajomníkom sa stal Jozef Fábry. Ešte v tom istom roku kúpili od Jána Kianičku pozemky na stavbu pivovaru. Zariadenie na výrobu piva dodala brnenská firma Brand & Lhuiller.
Pivovar na dobovej fotografii. FOTO: Martin na historických pohľadniciach 1898 – 1938
Sklady mali aj v okolitých obciach
Turčiansky pivovar varil tri druhy piva: brezniak, kráľovské pivo a granát. Mal vybudované viaceré sklady, z ktorých pivo dodávali priamo zákazníkom. Pivovar si zriadil sklady aj v Žiline, na Vrútkach, v Kláštore pod Znievom, Ružomberku, vo Varíne, v Mošovciach, Nitrianskom Pravne, Tisovci, Kysuckom Novom Meste, Kraľovanoch a Dolnom Kubíne. Roku 1895 bolo turčianske pivo ocenené prvou cenou na Národopisnej výstave v Prahe. Prvým sládkom v Turčianskom pivovare bol Ján Matúš, predtým hlavný sladmajster v Meštianskom pivovare v Plzni. Prvá várka piva bola uvarená 20. februára 1894.
Priazeň vtedajších dejateľov sa nepáčila mocnosti
V obchodnom roku 1895-1896 sa vyrobilo 8 000 hektolitrov piva, ale pivovar mal od začiatku problémy s predajom na území Slovenska. Dôvod bol jednoduchý. Pivovar často navštevovali významní slovenskí národní dejatelia (Škultéty, Vajanský, Kmeť, Kukučín a ďalší), čo sa nepáčilo vtedajším mocipánom, ktorí v tom videli formovanie úsilia Slovákov proti maďarizácii.
Preto pivovar hľadal odbytištia aj v zahraničí, čo sa mu darilo a až do I. svetovej vojny vyvážal pivo dokonca až do Ameriky. Pre históriu zostanú natrvalo v pamäti známe druhy piva, ktoré sa vyrábali v tomto období ako, napríklad Svätomartinské pivo, Martinský Porter a Martinský zdroj. Zaujímavosťou bolo zdravotné 12 stupňové pivo Granát, ktoré sa propagovalo ako bavorská špecialita pre chudokrvných a rekonvalescentov.
Predaj piva sa presadil aj po vojne
V roku 1939-1943 bola v pivovare inštalovaná na tú dobu najmodernejšia fľaškovacia linka, ktorá naplnila za hodinu 6 000 fliaš. Počas bojov v priebehu SNP sa v pivovare podarilo zachrániť stroje a suroviny a pivovar neutrpel väčšie škody. Po vojne vyrábal až 35 percent všetkého piva na Slovensku. V nasledujúcich rokoch prešiel pivovar viacerými organizačnými zmenami. V roku 1960 vznikli Stredoslovenské pivovary, n.p., Martin, do ktorých bol martinský pivovar začlenený ako závod. Kapacita pivovaru pre zastaralé strojné zariadenie už nestačila a v druhej polovici 60. rokov bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia, ktorá sa však pretiahla až do roku 1974. V priebehu roku 1970 začali v pivovare vyrábať desaťpercentné čierne pivo a dvadsaťpercentné pivo Martinský porter.
Po privatizácii do akciovky
V rámci spoločenských zmien patril martinský pivovar od roku 1991 pod Pivovar, štátny podnik Martin a v júni 1992 ho v rámci privatizácie odkúpil od Fondu národného majetku SR podnikateľ Karol Konárik. Stal sa súčasťou KK Company – Pivovary, s. r.o. V týchto rokoch došlo k modernizácii fľaškovacej linky, v roku 1993 bola zakúpená linka na pivo balené v plechovkách a bola spustená aj linka na plnenie sudov KEG.
Martinské pivo sa začalo znovu uplatňovať aj na zahraničných trhoch a vyvážalo sa do V. Británie, Nemecka, Argentíny, Ruska, USA a ďalších štátov. V roku 1999 vznikla akciová spoločnosť Martiner a vlastníkom pivovaru sa stala holandská pivovarnícka spoločnosť Heineken.
(Zdroj: Martin na historických pohľadniciach 1898 – 1938, KamNaPivo.sk)
Autor: kov
