MARTIN. Absolventi Strednej priemyselnej školy strojníckej z roku 1961 dokazujú aj po rokoch od ukončenia štúdia, že sú skvelý kolektív. Snažia sa pravidelne stretávať, aby si mohli zaspomínať na školské časy a porozprávať sa o tom, kto má čo v živote nové. Tentokrát bolo však ich stretnutie výnimočné, pretože si pripomenuli 50. výročie od ukončenia školy.
Pomáhali pri stavbe novej budovy školy
Stretnutie sa začalo tónmi študentskej hymny Gaudeamus Igitur a príhovorom absolventa ročníka, zároveň hlavného organizátora Miloša Čulého. Ten vo svojom príhovore spomínal aj na to, že práve oni patrili medzi prvých študentov, ktorí navštevovali novopostavenú budovu školy.
„V roku 1957 – tesne pred Vianocami, sme sa ako prvoročiaci troch tried presťahovali do novej, ešte nie celkom hotovej školy. Chýbala fasáda, dielne a telocvičňa. Takto sme sa, dá sa povedať, za pochodu v roku 1961 stali prvými maturantmi tejto novopostavenej školy.“ Dokonca títo študenti priložili aj ruku k dielu a počas praktických cvičení chodili pomáhať na stavbu.
Po príhovore organizátora sa bývalým študentom prihovoril aj súčasný riaditeľ školy Jozef Jurica. Báseň k tejto udalosti zložil a predniesol Michal Lehoczky, ktorý bol taktiež žiakom tohto ročníka. „Na stretnutiach sa správame ako deti, sme zase spolužiaci, decká, bez titulu, bez všetkého,“ rozpráva o stretnutiach Michal Lehoczky.
Triednemu ušli z brigády
Na školské časy spomínajú absolventi priemyselnej školy poväčšine v pozitívnom duchu.
„Na školu mám veľmi pekné spomienky. Prežili sme všelijaké obdobie, no veľa sme sa naučili a mali sme dobrých učiteľov. Štúdium bolo náročnejšie, no vedeli sme viac ako terajší žiaci, ktorí majú na rozdiel od nás väčšiu voľnosť a viac možnosti z hľadiska cestovania. Ako kolektív sme boli spoločenskejší, počas letných aktivít a brigád sa utužovali vzťahy. Teraz si brigádu zháňa každý zvlášť,“ vrátil sa spomínaním k stredoškolským časom Vladimír Hlavňa, v súčasnosti vedúci katedry Žilinskej univerzity.
Bývalý študent vidí ale aj nevýhodu súčasnej generácie absolventov. „Vtedy každý dostal nejaké miesto po skončení školy, teraz je to problém.“
Na stretnutí sa zúčastnila aj jediná absolventka ročníka - Vladimíra Záborská, ktorá si školu vybrala z núdze, pretože pôvodne chcela byť laborantkou. No jej odbor práve vtedy zrušili. Pomoc pri učení od spolužiakov veľmi nedostala. „Radšej sa pozerali za inými dievčatami, ako by mi mali pomáhať pri učení,“ povedala. Obdobie štúdia vidí napriek tomu ako veľmi pekné. „Chodili sme na rôzne výlety a vyvádzali sme ako aj dnešná mládež. Dokonca sme raz triednemu profesorovi ušli z brigády,“ hovorí s úsmevom Vladimíra Záborská.
Absolventi si zaspomínali aj na spolužiakov, ktorí už nie sú medzi nimi. Patrí medzi nich aj nedávno zosnulý primáš folklórneho súboru Turiec a učiteľ hudby Dušan Tuma.
Autor: Anna Weisová
