MARTIN. Toľko samovrážd mladých si veru nepamätám. Som matkou troch detí a za tie roky viem hneď vycítiť, ak sa s nimi niečo deje. Sama som prišla o 15-ročnú sestru pri autonehode a kto nezažil smrť blízkeho človeka, tak nevie, o čom ten smútok je. Týchto mladých ľudí som nepoznala a priznám sa, nie je minúty, aby som si nespomenula na ich rodinu, ktorá bude až do konca života nešťastná.
Mám preto odkaz pre všetkých mladých ľudí: Ozajstný hrdina je ten, kto sa dokáže problémom pozrieť do očí. Napadlo vám už niekedy, aké máte obrovské šťastie, že ste zdraví? Prebleslo vám už niekedy mysľou, že kým sedíte v škole, niekoľko vašich rovesníkov leží v nemocnici a bojuje o život? Tie deti ďakujú Bohu, že mohli ešte jeden deň žiť. My zdraví ľudia asi nemyslíme na to, aký je život bez vyhliadok a oni stále veria na zázrak.
Ja osobne som už desiaty rok na plnom invalidnom dôchodku zväčša uzavretá medzi štyrmi stenami, ale nikdy som nepomyslela na to, aby som si vzala život. Dnes nie je hanba navštíviť psychiatra alebo psychológa. Vždy sa na tomto svete nájdu ľudia, ktorí vás vypočujú a budú sa vám snažiť pomôcť.
Takže, mládež! Skúste začať myslieť pozitívne a ak vám prejdú hlavou čierne myšlienky, spomeňte si na ľudí, ktorí by chceli žiť, ale choroba bola v ich prípade silnejšia. Nikdy nezabudnite, že nechávate v najväčšom trápení človeka, ktorý vám ten život dal!
Autor: Monika Dibáková
