MARTIN. Kritéria kvality života sa v Martine začali detailnejšie sledovať od roku 1996, keď sa v meste sformovala Kancelária Zdravé mesto Martin. Metropola Turca sa zároveň stala členom Asociácie zdravých miest Slovenska, čo znamenalo záväzok aktívne podporovať proces zlepšovania zdravotného stavu obyvateľov. Správa o stave životného prostredia mesta a profil zdravia jeho obyvateľov sa v pravidelných intervaloch predkladá poslancom. Naposledy sa tak stalo na júnovom rokovaní mestského zastupiteľstva.
Keďže profil zdravia sa vypracováva každých päť rokov a v Martine sa najbližšie bude koncipovať až v roku 2014, mesto má aktuálne k dispozícii len monitorovaciu správu o stave životného prostredia. Vyplýva z nej, že v minulom roku neboli v teritóriu mesta ani raz prekročené hodnoty oxidu dusičitého, ktorý je súčasťou kyslých dažďov a smogu. Podobne rovnaké v porovnaní s minulými rokmi sú aj hodnoty oxidu uhoľnatého. Ten vzniká pri nedokonalom spaľovaní uhlíka a organických látok a okrem iného je sprievodným znakom rozvoja automobilizmu.
Mesto patrí k 34 na Slovensku, v ktorých sa monitoruje aj výskyt prachových častíc. A práve v tomto ukazovateli sa oproti roku 2009 situácia výrazne zhoršila. Monitorovania stanica zaznamenala celkovo 41-krát prekročenie povoleného limitu. Zvýšená hodnota prachových častíc bola typická pre zimné mesiace – od októbra do marca, čo súvisí s posypom ciest a vykurovaním pevným palivom. V oblasti Martina sa ale nesleduje stav prízemného ozónu a nemerajú sa ani hodnoty dioxínu.
Kým predchádzajúce údaje radnica svojou činnosťou ovplyvniť nemôže, kritéria zberu a spracovania komunálneho odpadu a tvorbu zelene už áno. Vo všetkých zložkách komunálneho odpadu (papier, sklo, pet fľaše a bioodpad) mesto zaznamenáva z roka na rok stúpajúci objem separácie. V porovnaní s rokom 2007 je to napríklad pri skle, pet fľašiach o tretinu, pri papieri v porovnaní s rokom 2009 (v ktorom začala firma Brantner zberať v jednotlivých častiach mesta túto druhotnú surovinu) je to o polovicu viac a rovnaký výsledok sa zaznamenal aj v bioodpade.
Zeleň sa v meste rozprestiera na ploche 133 hektárov, čo predstavuje 8,31 percenta z celkovej rozlohy intravilánu. Dostupnosť zelených plôch na obyvateľa - 22,2 metra štvorcového síce vzrástla, no môže to byť aj výsledok toho, že mestu klesá počet obyvateľov. Za minulý rok je to 351 ľudí, každý rok sa počet obyvateľov znižuje približne o 0,7 percenta. Dôvod? Sčasti odchod za prácou, ale aj sťahovanie do satelitných obcí v blízkosti Martina.
K týmto údajom sa mieni v decembri martinský mestský parlament vrátiť. Na minulotýždňovom prerokovávaní tejto správy zaviazal radnicu spustiť fontány v meste, aby sa znížil vplyv polietavého prachu na zdravie Martinčanov, čo sa vzápätí splnilo. Na mestskom úrade má vzniknúť aj databáza najväčších znečisťovateľov v meste s údajmi o tom, čím a v akých hodnotách znečisťujú ovzdušie v meste a zároveň má vedenie mesta rokovať s ich predstaviteľmi o kompenzáciách. Primátor Andrej Hrnčiar na rokovaní poslancov zároveň vyhlásil, že radnica našla spôsob ako zabezpečiť prevádzku fontán bez toho, aby čerpala peniaze z rozpočtu.
Autor: V.Legerská
