...hercovi sa možno chce hrať ešte aj na katafalku!

V najkrajšom jarnom mesiaci máji oslávila svoje významné životné jubileum. Herečka Eliška Nosálová patrí do jednej zo silných generácií v histórii Slovenského komorného divadla v Martine. Ako sa na herečku jej temperamentu patrí – okrúhle narodeniny slávi

Eliška Nosálová.Eliška Nosálová. (Zdroj: Archív TN)

la priamo na javisku svojho domovského divadla, no paradoxne - rozlúčkou v derniére predstavenia Nežná, v ktorom si zahrala postavu svojráznej Nevesty.

Človek zvaný žena vraj nemá príliš v láske oslavy, jubileá, výročia. Určite aspoň dovtedy, kým sa nerozhodne, že všetko sú to aj tak len dátumy v kalendári... Čo pre vás znamená vek?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Vďaka za tie roky! Hrdím sa nimi! Starí latinčinári síce mali heslo: Koho bohovia milujú, ten umiera mladý, ale určite tým mysleli len známe Molestae senectutem – ťažkosti staroby. Niekedy sa cítim na dvadsať, inokedy na tristo. Domnievam sa však, že to množstvo prežitých rokov mi doprialo veľa zažiť, poskytlo možnosť porovnávať, utvárať si svoj vlastný názor, jednoducho - nebyť prázdnym epigónom, ani v iných záujmových oblastiach. Vďaka rokom vidím veci vo väčších súvislostiach, no a že sa pritom musím niekedy oprieť o svoju kamarátku paličku je samozrejmé. Kto chce dlho žiť, musí platiť i nejakú daň. Napokon, ako za všetko.

SkryťVypnúť reklamu

Hovorí sa, že nikdy nie si sama. Herečky a herci martinského divadla, ktorí sa narodili v tom roku ako vy a rôčik či dva pred aj po, by vydali za početnú spoločnosť jubilantov. Nedožitých osem krížikov by v máji mala Gita Mazalová, marcový bol Anton Šulík, vlani počkala osemdesiatka na Maricu Bálintovú, v auguste oslávi rovnaké jubileum Helena Sudická... A mohli by sme menovať ďalších, s ktorými vás spájajú rovnaké krížiky. Aké sú to či boli roky/časy - oslavné aj každodenné - žité v takej generačne kolegiálnej spoločnosti?

- Je pravda, že starneme „stádovo“, a to naše stádočko je stále tenšie a tenšie. Nevidím v tom však zvláštnu útechu. Som rada sama. Nenudím sa. Samotu mám rada predovšetkým preto, že sa v nej cítim uvoľnene, nič ma nezväzuje, môžem myslieť ako a na čo chcem. Cítim, že tí, ktorých už vôkol mňa niet, moja láska prežila, a to je krásne. Nepotrebovala by som ani fotky, aby som si ich sprítomnila. To len občas vytiahnem celú kopu škatúľ a albumov (za ktoré ma moji pozostalí budú raz možno preklínať) a pozerám si tú majoritu prepestrých osobností, na onú kedysi takú bizarnú a neopakovateľnú, impulzívnu spoločnosť...

SkryťVypnúť reklamu

Vaše osobné a vždy presne utrafené vinše pre kolegov k jubileám sú v divadelnom súbore povestné. Tvoria krásnu a originálnu tradíciu na pôde divadla v Martine po desaťročia. K vášmu tohtoročnému výročiu sa v podobnom duchu „posnažil“ kolega Vilko Hriadel, no nesklamali ste ani vy. Kde má korene takáto pekná tradícia vinšovačiek pre kolegov?

- Bolo o čom písať v mojich vinšoch k okruhlinám. Začalo to dávno, sama neviem ako, nebohým Andrejom Vandlíkom. A potom vlastne dostal každý kolega oslávenec „svoje“ v mojich veršovankách – „pochvalu i kúpeľ vlažný“. Písavala som ich väčšinou k päťdesiatinám a tie bývali úchvatné. Vtedajší vyzdobený foyer divadla sa blýskal od množstva svietnikov, každý mal svoje miesto pri stoloch naložených dobrôtkami, pripravené boli tabule pre oslávenca a jeho rodinu, skrátka – paráda! Igor Galanda, náš dramaturg, každého obdaroval svojsky aranžovaným albumom fotiek s charakteristickou kolážou. Komponoval ho s nekonečnou pozornosťou, vtipom, láskou i úctou. A ja som už v patričnom predstihu, vo dne i v noci, pod paplónom – pero s bločkom na nočnom stolíku – zachytávala v rýmoch od vlastností osobných i hereckých až po zážitky zo zájazdov či spoločných posedení, „portrétiky“ kolegov oslávencov. Vždy som sa snažila byť úprimná a objektívna – aj v nelichotivých momentoch – rovnako tak k sebe. Nebohý kolega Jožko Soukup mi z názvov hier, v ktorých som hrala, napísal neskutočnú poviedku. Rozkošnú! To sú moje poklady. Nuž a teraz k nim kolega Vilko Hriadel pridal ďalší – pre mňa – drahokam. On je vôbec záchranca takýchto momentov a hoci už je tiež na plagátoch s tým odporným a. h. (ako hosť) za menom, som rada, že tu je. Divadlo potrebuje takého glosátora, keď oficiality na podobné veci nemajú čas či danosť. Napokon, je tu aj dokument Štefana Halása o živote v tomto neopakovateľnom spoločenstve – úžasná práca! Kedysi sme s nebohým Igorom G. chceli vydať tie jeho koláže spolu s mojimi „vinšíkmi“, a tak zachovať čo-to z histórie nášho osadenstva a divadelného života našich čias. Bohužiaľ, Igor odišiel priskoro a mne už ostáva len ľutovať, že tie historky zapadnú prachom niekde v archíve alebo, nedajbože, v kontajneroch. Škoda! Opäť jeden malý dokument o nezáujme, tentoraz o históriu nášho divadla. Za všetkým, teda aj za týmto je nedostatok peňazí. Neboli, nie sú a ako to vyzerá, tak skoro už nebudú a penzia nestačí. Aj dnes bývam oslovená mladšími kolegami o môj tradičný darček. Hoci mám našich mladých rada, nieto dosť materiálu na spracovanie. Ich súkromie poznám pramálo a sporadická spolupráca nepostačuje. No predsa som pár razy nakopla svojho Pegasa, značne ospalého, aby zapracoval. Na moje zdesenie som zabudla, že „výtvor“ treba aj prečítať a patrične predniesť. Pri sliepňajúcom svetle v našej študovni to už jednoducho nejde ani s okuliarmi a lupou. Ďalšia daň rokov...

SkryťVypnúť reklamu

Osemdesiatka nerezonuje iba v martinskom divadle. Pražské kolegyne herečky Jiřinky Jirásková a Bohdalová si každá užila svoju hommage v Českej televízii, dokonca v hlavnom večernom vysielacom čase. Podobný hold by určite patril pri životnej príležitosti, ktorej sa hovorí – významná, tiež vám, divadelným umelcom na Slovensku, čo poviete? Prečo u nás čosi také samozrejmé a prirodzené, ľudské i osobnostné - „nejde“?

- Veľmi si ctím tradície prejavov vzájomnej úcty u českých kolegov, často podávané s tradičným českým humorom – vždy láskavým. Prečo to my nedokážeme? Neviem. Asi nám treba prežiť ďalších tristo rokov, aby sme si uvedomili, že povesť národa tvoria tí, ktorí troška vyčnievajú z radu priemernosti. (Tým, preboha, nemyslím našu novodobú „smotánku“!!!) Je to asi tá, mnou tak často spomínaná úcta k histórii, tej pravdivej, nie maľovanej na ružovo. Veľmi často nad tým uvažujem. Sme hádam až takí ľahostajní, nemáme jednoducho záujem, či tu nedajbože hrá svoju rolu závisť, neúcta?... Oslavy veľkých okrúhlin mali aj mnohí iní kolegovia – Marica Bálintová, Ičko Folkman, Jožko Kramár a rad ďalších. Ani len miestna Televízia Turiec si nenašla miesto pre ich pripomenutie. To je jednoducho hanba! Neviem, či sa na vysokej škole učia mladí adepti herectva históriu slovenského divadelníctva. Dosť o tom pochybujem, inak by sa ma nemohol mladý kolega, ktorý odišiel z radov divadelníkov a dávno už u nás nie je, opýtať, kto to bol Ivan Thurzo – Nosický, aký to bol herec Gustáv Valach...! Tento chlapec sa však aspoň opýtal, prejavil záujem.

Derniéra Nežnej je pravdepodobne labuťou javiskovou piesňou, určite tiež dôvodom k zamysleniu nad životom v jednom divadle. Čo ostáva ako trvalá hodnota z dosiek znamenajúcich onen povestný svet?

- Sama som po derniére Nežnej vo svojom poďakovaní riaditeľovi a divákom označila moje vystúpenie za môj posledný pohyb na javisku. Čo na to, panebože, povedať! Veď hercovi sa možno chce hrať ešte aj na katafalku! Neviem, či by som odolala nejakej ponuke. Duša by chcela – a telo? Možno by aj chytilo druhý dych, veď na javisku aj bolesť zubov prechádza. Ale starnú tiež ďalšie kolegyne, a tak ma asi obíde osud pani Rosulkovej – ona hrala až za svoju deväťdesiatku! Možno je už ozaj čas iba na bilancovanie, a tak sa budem musieť uspokojiť len s prejavmi okoloidúcich, známych i neznámych, ktorí nezabudli a radi spomínajú. Stalo sa mi dokonca, že som sa dostala do rozpakov, keď mi neznáma pani povedala: Dali sme mojej vnučke na vašu počesť meno Eliška. Dúfam, že to nevyznie príliš sentimentálne a starecky či dokonca neskromne – za rohom som sa rozplakala. Snáď sme teda nežili celkom nadarmo. Aj na úkor vlastného súkromia sme darovali tu slzu, tam radosť či chvíľku na zamyslenie. Daň sa platí za všetko, i za lásku. Stálo to teda za to? Myslím, že stálo!

ELIŠKA NOSÁLOVÁ

Spočiatku zaujala Eliška Nosálová v hereckých príležitostiach na javisku Slovenského komorného divadla sviežimi kreáciami mladých dievčat (Elena – Geľo Sebechlebský, Georgeta – Škola žien, Evička – Inkognito). Neskôr sa jej doménou stali postavy mondénnych žien s gracióznosťou gesta, pohybu a živej konverzácie (Lady Chilternová, Manon Lescaut, Gvendolina). Jej herecké rozpätie siahalo od lyrických polôh až po výrazné dramatické hrdinky (Profesorová/Lúpežník, Polly/Žobrácka opera, Ranevská/Višňový sad, Angustias/Dom Bernardy Alby). V neskorších rokoch rozšírila register tiež o karikatúrno-groteskné postavy (Eleonóra/Tango, Paula/Keď sa mačky hrajú). Bravúrne zvládala aj komediálne typy s hlasovou a pohybovou nadsádzkou (Valeria/Kaviár alebo šošovica, Bečelová/“Kubo“, Stará dáma/Návšteva starej dámy). Postupne obohacovala postavy o črty zrelej ženskosti (Angelina/ Zberné stredisko, Titania/Sen noci svätojánskej, Bakerová/Motýľom nik nerozkáže). V úlohách z posledného obdobia vyjadruje herečka lásku k človeku a vieru v jeho morálnu silu a dobro (Vera/Najstaršie remeslo, Stanka /Pamäť, Nevesta/Nežná).

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Turiec

Komerčné články

  1. Ako zvládnuť krádež či stratu dokladov na dovolenke bez stresu
  2. Dubaj: Viac než letovisko – priestor pre život a investície
  3. Firmy otvorene o tom, kam AI pustia a kam už nie
  4. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  5. Expert varuje: Takto vás podvodníci oberú o všetky úspory
  6. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  7. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  8. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  1. Dajte zabrať vášmu mozgu, preverí ho Tréning pamäti
  2. Dubaj: Viac než letovisko – priestor pre život a investície
  3. Ako zvládnuť krádež či stratu dokladov na dovolenke bez stresu
  4. Prečo les potrebuje aj výrub, nie len ochranu
  5. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  6. Letná háčkovaná móda a kúsok mora u vás doma
  7. Firmy otvorene o tom, kam AI pustia a kam už nie
  8. Expert varuje: Takto vás podvodníci oberú o všetky úspory
  1. Expert varuje: Takto vás podvodníci oberú o všetky úspory 12 955
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 6 959
  3. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 4 467
  4. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku? 3 322
  5. Firmy otvorene o tom, kam AI pustia a kam už nie 2 744
  6. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 2 573
  7. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 1 893
  8. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 1 572
  1. Miro Jankes: Oneskorený júnový výber z fotiek 2025
  2. Matúš Radusovsky: Biela pena na mede – Znak kvality alebo dôvod na obavy?
  3. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: Mám po tridsiatke, hypotéku, malé dieťa, veľa práce a už dnes viem, že dôchodok bude problém
  4. Ivan Čáni: Zvoľme si nového, skutočného prezidenta! Ten súčasný zradil, keď sa dobrovoľne degradoval z hlavného veliteľa ozbrojených síl na radového vojaka.
  5. Marek Tocimák: Tajné Stroje
  6. Marcel Rebro: Majú dvadsaťštyri. Namiesto vysokej školy žijú v diere na fronte a eliminujú Rusov.
  7. Elena Antalová: Keď sa nám pán prezident vrátil z Devínskeho hradu
  8. Vladimír Krátky: Vám musí jeΩať chalani, vám musí jeΩať .
  1. Ivan Čáni: Blaha a Kaliňák junior narazili ale napriek tomu ďalej ohlupujú svoj už aj tak dostatočne ohlúpený fan club. 22 377
  2. Věra Tepličková: Vážený pán premiér 8 333
  3. Marcel Rebro: Matúš Šutaj Eštok zachraňuje východ po povodniach: z pláže na Sardínii 6 049
  4. Daniel Guľaš: Hlina preberá štafetu opozičného lídra. PS stagnuje a stráca momentum 5 831
  5. Rastislav Puchala: Ficovo devínske šialenstvo 5 395
  6. Marcel Rebro: Dúhová facka pre červených: Ako si Smeráci vylámali zuby na Volkswagene 5 006
  7. Marcel Rebro: Dobrý vojak Pellegriny: Poslušne hlásim, že idem do vojny! 4 956
  8. Dávid Polák: Pohoda je v pohode, nebláznite. 4 507
  1. Marcel Rebro: Majú dvadsaťštyri. Namiesto vysokej školy žijú v diere na fronte a eliminujú Rusov.
  2. Roman Kebísek: Po vyše sto rokoch preložili z francúzštiny životopis Štúra od Turcerovej
  3. Marcel Rebro: "Nas mnogo": Od Stalingradu po Bachmut — 80 rokov tej istej ruskej taktiky
  4. Monika Nagyova: Ako ma rozplakala umelá inteligencia
  5. Marcel Rebro: Fico pomáha Putinovi. Slováci pomáhajú Ukrajine.
  6. Věra Tepličková: Trenčín alebo Stará Bystrica? Kde by ste radšej strávili sobotný večer... ?
  7. Věra Tepličková: Vážený pán premiér
  8. Marcel Rebro: Dobrý vojak Pellegriny: Poslušne hlásim, že idem do vojny!
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Zažite nabitý víkend na Liptove!


Stredná zdravotnícka škola by sa mohla do Martina vrátiť po viac ako 20 rokoch.

Záujem je aj zo strany detí a rodičov.


Diskontný reťazec Lidl pripravil pre svojich zákazníkov ďalšiu atraktívnu súťaž s výnimočným zážitkom.


Tím Turčianskych Kľačian, víťaz prvej triedy v sezóne 2024/2025.

Tím Turčianskych Kľačian ovládol všetky dôležité štatistiky prvej triedy. Člen vedenia prezradil, prečo klub neposlal prihlášku do vyššej súťaže.


  1. Miro Jankes: Oneskorený júnový výber z fotiek 2025
  2. Matúš Radusovsky: Biela pena na mede – Znak kvality alebo dôvod na obavy?
  3. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: Mám po tridsiatke, hypotéku, malé dieťa, veľa práce a už dnes viem, že dôchodok bude problém
  4. Ivan Čáni: Zvoľme si nového, skutočného prezidenta! Ten súčasný zradil, keď sa dobrovoľne degradoval z hlavného veliteľa ozbrojených síl na radového vojaka.
  5. Marek Tocimák: Tajné Stroje
  6. Marcel Rebro: Majú dvadsaťštyri. Namiesto vysokej školy žijú v diere na fronte a eliminujú Rusov.
  7. Elena Antalová: Keď sa nám pán prezident vrátil z Devínskeho hradu
  8. Vladimír Krátky: Vám musí jeΩať chalani, vám musí jeΩať .
  1. Ivan Čáni: Blaha a Kaliňák junior narazili ale napriek tomu ďalej ohlupujú svoj už aj tak dostatočne ohlúpený fan club. 22 377
  2. Věra Tepličková: Vážený pán premiér 8 333
  3. Marcel Rebro: Matúš Šutaj Eštok zachraňuje východ po povodniach: z pláže na Sardínii 6 049
  4. Daniel Guľaš: Hlina preberá štafetu opozičného lídra. PS stagnuje a stráca momentum 5 831
  5. Rastislav Puchala: Ficovo devínske šialenstvo 5 395
  6. Marcel Rebro: Dúhová facka pre červených: Ako si Smeráci vylámali zuby na Volkswagene 5 006
  7. Marcel Rebro: Dobrý vojak Pellegriny: Poslušne hlásim, že idem do vojny! 4 956
  8. Dávid Polák: Pohoda je v pohode, nebláznite. 4 507
  1. Marcel Rebro: Majú dvadsaťštyri. Namiesto vysokej školy žijú v diere na fronte a eliminujú Rusov.
  2. Roman Kebísek: Po vyše sto rokoch preložili z francúzštiny životopis Štúra od Turcerovej
  3. Marcel Rebro: "Nas mnogo": Od Stalingradu po Bachmut — 80 rokov tej istej ruskej taktiky
  4. Monika Nagyova: Ako ma rozplakala umelá inteligencia
  5. Marcel Rebro: Fico pomáha Putinovi. Slováci pomáhajú Ukrajine.
  6. Věra Tepličková: Trenčín alebo Stará Bystrica? Kde by ste radšej strávili sobotný večer... ?
  7. Věra Tepličková: Vážený pán premiér
  8. Marcel Rebro: Dobrý vojak Pellegriny: Poslušne hlásim, že idem do vojny!

Už ste čítali?