DRAŽKOVCE. Keď prišiel v zime Milan Šimko do Dražkoviec, našiel mužstvo na predposlednom mieste a s hráčskym potenciálom, ktorý sa nevedel dať ani na tréningoch poriadne dohromady.
Budovanie za pochodu
„Raz pre školské povinnosti chýbala jedna partia, potom zas pre pracovné druhá. Musel som mužstvo budovať za pochodu a neustále obmieňať zostavu. Ani v jednom sa nezopakovala z predchádzajúceho duelu. To som veru ešte vo futbale nezažil,“ priznal kormidelník Dražkoviec.
„Jednoducho, varili sme z toho, čo akurát kuchyňa ponúkla. Bolo to ťažké, ale postupne sme našli kostru tímu, o ktorú sa dalo oprieť. Hráči ako Pleško, Fekete, Murček, Drahoš, ale i mladí Nezdoba a Feranec spolu s ďalšími odviedli dobrú robotu,“ pochválil svojich zverencov Milan Šimko.
S rivalmi bodovali
„Najdôležitejšie na celej jarnej časti bolo, že sme dokázali bodovať s mužstvami, s ktorými sme hrali o záchranu. A keď sme získali niečo navyše, ako napríklad s Likavkou či Černovou, tak to bolo len veľké plus. Aj v zápasoch, v ktorých sme prehrali, mám na mysli najmä súboje v Trstenej, či doma s Oravským Veselým, sme neboli herne horším tímom. Mužstvo si zaslúžilo udržať sa v piatej lige a nebyť lazaretu v závere, mohlo skončiť i lepšie ako na jedenástej pozícií.“
Recept na záchranu: Herná disciplína
Milan Šimko sa vrátil do Dražkoviec po štvrtý raz a vždy si musel poriadne vysúkať rukávy pri záchranárskych prácach. Svoje mužstvo dostal z najhoršieho vtedy, zachránil ho i teraz. „Receptom je herná disciplína. Ak hráči pochopia trénerove zámery, ak sú schopní pre ne niečo urobiť, tak to nie je až také ťažké,“ zasmial sa kouč, ktorý by mal partiu okolo Vlada Pleška viesť aj v budúcej sezóne. „Od načatej roboty sa dobrovoľne neodchádza. Niečo sme na jar naznačili, radi by sme v tom aj na jeseň pokračovali.“
