MARTIN. V Habeši žilo pred výstavbou teplárne asi 340 obyvateľov. „Domová výstavba vznikla okolo roku 1937, keď sa skúpili Švehlove a Siráňove pozemky a tam sme začali stavať. Boli tu ulice Samuela Švehlu, Ulica Krčméryho a Ulica Fornigovo,“ uviedol organizátor stretnutia Jozef Jaško, ktorý tu tiež vyrastal.
Pôvod názvu Habeš však len háda. „Nevieme presne odkiaľ názov pochádza, možno podľa Etiópie, ktorá sa takto volala,“ povedal Jozef Jaško. „Okolo roku 1970 začali s výstavbou teplárne, ktorá sa stavala na tri etapy a postupne nás presťahovali do nových domov alebo bytov. Roztratili sme sa a dnes sme po roku 2003 opäť spolu – druhýkrát. Z tých 340 obyvateľov, ktorí tam žili, dnes už viac ako polovica nie je medzi nami. Stretávame sa teda väčšinou už len potomkovia tých pôvodných obyvateľov, resp. deti tej generácie,“ povedal Jozef Jaško.
Nebol televízor, žili tam ako jedna rodina
Na svoje detstvo a mladosť si Jozef Jaško spomína takto. „Keď sa povie tepláreň, mne sa vybaví mladosť, postupne ako sa začala budovať tepláreň, spomínam si na prach, už to nebolo to, čo predtým,“ začína s opisom. „Prežili sme tam krásne detstvo, nebola televízia, väčšinu času sme trávili za potokom, v prírode s kozami, husami,“ povedal.
Reakcie na nutné vysťahovanie boli rôzne. „Nebolo to ľahké, rodičia domy vybudovali vlastnými rukami, prirástlo nám to k srdcu. Okrem toho sme tam boli veľmi dobrá partia. Ľudia nemali žiadne hádky, zabávali sme sa spolu, žili sme tam ako jedna rodina. Takže nostalgia za touto časťou mesta určite bola, aj stále je,“ zhodnotil. Voči teplárni však necíti žiaden odpor. „Život ide dopredu a išli by sme proti sebe, keby sme tomu bránili. Vtedy nám to však nebolo jedno,“ skonštatoval.
Bývalý Habeš. Miesto, kde teraz stojí tepláreň, sa kedysi volal Habeš a bývalo tu okolo 340 ľudí. FOTO: AUTORKA
S teplárňou sa jej spája mladosť aj zamestnanie
Stretnutia sa zúčastnilo asi päťdesiat ľudí. Najstaršou účastníčkou a priamou pamätníčkou výstavby teplárne bola Zuzana Froľová, ktorá o dva mesiace oslávi 90 rokov.
„Veľmi dobre sa nám tam bývalo, dvadsať rokov sme tam bývali, potom sme dostali byty pri štreke a tam bývame dodnes - už päťdesiat rokov. Sedemdesiatyprvý rok som už vydatá. Už som bola na troch promóciách, manžel dostal prácu v divadle,“ rozrozprávala sa starenka. Z miesta, kde stála tepláreň, však úplne neodišla. „Pracovala som tam, takže som tam strávila mladosť aj som tu zostarela. Ale mám dobré spomienky,“ dodala.
Zuzana Froľová. Takmer 90-ročná starenka bola na stretnutí najstaršou pamätníčkou. FOTO: AUTORKA
Pri Turci žili a zabávali sa
Helena Švehlová mala vtedy 19 rokov, keď sa dozvedela, že sa musia pre výstavbu teplárne presťahovať. „Viem presný dátum, kedy sme sa sťahovali - 5. januára 1961. Presťahovali nás na koniec Podhája. Už to nebolo ono, roztratili sme sa, ale zostalo nás tam dosť, takže sme udržiavali vzťahy,“ hovorí Helena, ktorá sa za slobodna volala Irikovská. „Chodili sme k Turcu, tam sme cvičili, učili nás plávať, tam sme skrátka žili všetky deti pohromade aj rodičia, boli sme ako jedna rodina,“ zaspomínala si.
Helena Švehlová. FOTO: AUTORKA
