či ho máte milovať alebo nenávidieť. Športovec, exhibicionista, lepič plagátov. Aj taký je spisovateľ Ľubo Dobrovoda.
Ľubo Dobrovoda „tvoril“ aj časť programu Piatok s Piatkom na nedávnej Martinskej literárnej jari. Autor s charakteristickým záhoráckym prízvukom debutoval knihou Ja, malkáč. Voľné pokračovanie smutno-zábavných príbehov píše v románe Ja, velkáč opäť z pohľadu dieťaťa. „Zdá sa mi to tak najjednoduchšie. Nech povie dieťa čokoľvek, vždy je to správne,“ vysvetľuje.
Jeho stará mama ho učila, aby veci nazýval pravým menom. „Myslím si, že tak by mal človek žiť aj písať. Ľudia môžu mať proti vám výhrady, ale niektorí si vás za to vážia,“ hovorí prozaik, ktorý sa na slovenskej literárnej scéne objavil až po svojej štyridsiatke.
Bál sa strašidiel
Kým detstvo je pre väčšinu z nás obdobím hier a preliezačiek, Dobrovoda zaujíma iné stanovisko. Spomína si na neho ako na najstrašnejšiu časť svojho života. „Je plné pochybností a strachu zo školy, z učiteľov, zo strašidiel, z opitých ľudí či z otca. Práve vtedy prichádzajú prvé lásky, ale aj prvé odmietnutia a sklamania. Svojím spôsobom je detstvo veselé, ale mnohí si ho idealizujú,“ myslí si autor zo zmiešanej česko-slovenskej rodiny.
Lepil plagáty a strážil parkovisko
Ťažko prehliadnuteľný spisovateľ si počas svojho života prešiel mnohými povolaniami. Lepil plagáty, upratoval, obsluhoval na čerpacej stanici, pracoval ako čašník a predával aj v bufete. Vďaka tomu však spoznal tvrdú prácu. „Vždy je lepšie, keď ide človek zdola nahor ako opačne. Som rád, že už nemusím vstávať o siedmej ráno a robiť do šiestej do večera,“ vydýchne si. Najväčší pokrytci sú podľa neho v politike a v umení, kým najlepších ľudí stretol práve „dole“.
Svalnatý milovník prírody
Pre svoju postavu a záľubu v cvičení dostal Ľubo zaslúžene prívlastok najsvalnatejšieho slovenského spisovateľa. V posilňovni je šesťkrát do týždňa a cvičí hodinu denne. „Tak, ako je človek závislý na alkohole, je človek závislý aj na cvičení. Je to však aj o dobrom kolektíve,“ prezrádza. Veľa času trávi aj v lese či pri Dunaji v Bratislave, kde žije. „Čím som starší, tým viac sa uzatváram sám do seba. Nikoho okrem svojej rodiny nepotrebujem.“
Vedia o ňom aj vo svete
Fanúšik Feldekovej literatúry je otcom troch detí. Mladší Denis, ktorý študuje na Oxforde v Anglicku, preložil jeho „malkáča“ do angličtiny a škótskeho dialektu. Slovenského autora tak poznajú aj v zahraničí. „Môj syn si dal s prekladom veľa námahy. Ako otca ma to veľmi potešilo,“ priznáva. Dobrovoda má na rováši aj účasť na medzinárodnej akcii súčasného čítania, keď si ho svetový PEN club v máji 2006 vybral ako literárneho reprezentanta Slovenska. V rovnakom čase čítali svoje práce autori ako Garton Ash, Václav Havel, Gábor Györgey či Umberto Eco.
Autor: V.Ružinská
