V čase vrcholiacej chrípkovej epidémie som s dcérou čakala v preplnenej čakárni plnej chorých detí, z ktorých niektoré mali aj 40-stupňovú horúčku. Zrazu sa zjavil upravený párik s kufríkom a prebojúval sa do ambulancie. Nezdržala som sa a opýtala, či majú svedomie a neprekáža im, že choré deti musia čakať, kým si vybavia svoje kšefty. Sestrička ich však s úsmevom pozvala ďalej. Na to som povedala, že im dávam 10 minút a potom klopem na dvere. Jasné, že tých desať minút prešlo a v ambulancii sa ďalej priateľsky úradovalo na tému, ktorá spokojne mohla počkať do konca času určeného pre pacientov.
Tak som pomerne rázne zaklopala, upravený párik s úsmevom odchádzal a ja som sa nezdržala a opýtala, akú firmu zastupujú. Mladý muž mi spokojne dal navštívenku, pretože si myslel, že mám záujem o ich služby. Bol veľmi prekvapený, keď som povedala, že sa budem sťažovať sa na ich postup. Potom som bola prekvapená ja: keď sme sa konečne dostali do ambulancie, pani doktorka i sestrička boli na mňa urazené...
Takže rezumujem: keby lekári dílerom jasne povedali, že sa im budú venovať až po skončení ordinačných hodín, asi by sa museli prispôsobiť. A ordinačné hodiny by boli naozaj len pre pacientov.
Autor: HZ
