ujatia pozreli z nadhľadu a najmä komplexne.
MARTIN. V novodobej histórii boli najveľkolepejšie oslavy Memoranda v roku 1941. Vtedy išlo o snahu najvyšších politických špičiek pripomenúť širokej verejnosti osemdesiatročnú „memorandovú cestu“. Oslavy boli koncipované ako celoštátne a mali zvýrazniť nielen zápas o národnú suverenitu, ale aj miesto a úlohu Martina v dejinách Slovenska a Slovákov. V dôsledku mocenského zásahu zo strany Nemecka sa však nakoniec nemohla konať (dlhodobejšie pripravovaná) kultúrna a spoločenská časť osláv... Storočnicu memorandového zhromaždenia (1961) si interným seminárom pripomenula len Slovenská akadémia vied, pri príležitosti 125. výročia (1986) vydala Matica slovenská viacero tlačovín, 130. výročie (1991) sa nieslo v znamení vyhroteného politického boja za slovenskú štátnu samostatnosť,
140. výročie (2001) zaregistroval u nás len málokto. A čo rok 2011?
Pôvodný zámer sa nenaplnil
Hlavní organizátori 150. výročia Memoranda národa slovenského (Mesto Martin, Matica slovenská, Slovenská národná knižnica) mali od prvej chvíle predstavu, že musí ísť o akciu celoštátneho významu s viacdňovým bohatým kultúrnym, umeleckým a spoločenským programom na viacerých miestach v Martine. S naznačeným ambicióznym zámerom korešpondovala aj pôvodná programová koncepcia, ktorá kalkulovala s tým, že nad podujatím prevezme záštitu predsedníčka vlády SR, v historickej prvej budove Matice slovenskej (dnes SNK Slovenské národné literárne múzeum) slávnostne zasadne vláda SR...
Zrejme sme mali z pozície organizátorov „veľké oči“, ale panovalo všeobecné presvedčenie, že to má byť práve tak. Keďže premiérka Iveta Radičová nedala do poslednej možnej chvíle vedeniu mesta zásadnú odpoveď, ako do celoslovenskej spomienkovej slávnosti vstúpi vláda, pôvodné programové plány sa museli začať postupne modifikovať. Nakoniec sa ukázalo, že najspornejšou stránkou podujatia bol „vklad“ dnešných slovenských politických elít. O tom však ešte bude reč na inom mieste.
Veľký divácky záujem
Zaregistroval som niekoľko názorov, ktoré nepovažovali za vhodné to, že celoslovenská memorandová spomienková slávnosť bola spojená s Dňami mesta Martin a projektom Jantárovej cesty. Prvé júnové dni však ukázali a potvrdili, že išlo o dobrý ťah. Mesto žilo, na viacerých miestach boli zaujímavé podujatia, ľuďom sa bohatá ponuka akcií páčila.
Pokiaľ ide o obsahový rámec memorandových osláv každý z partnerov prispel vlastnými programovými celkami. Ústrednej témy sa priamo dotýkali výstava Memorandum národa slovenského (v dejinnom kultúrnopolitickom kontexte), odborný seminár, inscenácia Svätomartiniáda alebo sprítomnenie Memoranda, slávnostné vyhodnotenie literárnej súťaže Memorandová esej a slávnostné prezentácie matičnej knižnej publikácie a Elektronickej knižnice Memoranda.
Osobitnú príchuť mali podujatia na autentických miestach dnešného Memorandového námestia, kde sa pred 150 rokmi zišlo Slovenské národné zhromaždenie. Vysoko treba oceniť tiež reflexiu memorandového výročia v podobe poštovej známky a striebornej zberateľskej mince; ich slávnostné prezentácie sa konali 6. júna v Biblickej škole. Všetky uvedené programové výstupy mali dôstojnú spoločenskú úroveň, stretli sa s veľkým diváckym záujmom, priaznivým ohlasom a v neposlednom rade atraktívnym spôsobom a z viacerých uhlov pohľadu prispeli k prehĺbeniu širšieho povedomia verejnosti nielen o memorandových udalostiach, ale aj o historickom význame Martina v súradniciach našich národných dejín.
V tomto ohľade išiel najďalej a najhlbšie výstavný projekt, ktorý je ešte stále (do 15. 8.) nainštalovaný v priestoroch Slovenského národného literárneho múzea. Už na vernisáži výstavy odznelo, že v podobe, ako je zrealizovaná v Martine, sa nikdy viac nezopakuje. Panelová verzia bude postupne v najbližších mesiacoch putovať po slovenských mestách.
Politici sa nevyznamenali
V predchádzajúcej časti som už naznačil, že z môjho pohľadu sa ako najspornejšia stránka memorandových osláv javila zainteresovanosť najvyšších politických predstaviteľov. Neprišiel prezident, predseda Národnej rady SR ani premiérka vlády. Áno, prišli iní, ale každý po „vlastnej osi“ a s cieľom, pokiaľ to bude možné, nestretnúť svojho politického súpera. Pritom 150. výročie Memoranda, ako aj 140 rokov od vzniku historickej Slovenskej národnej strany ponúkali vzácnu možnosť dôstojne si pripomenúť, na akých historických aktoch a tradícii sú postavené základy našej modernej politiky, respektíve piliere dnešnej demokratickej Slovenskej republiky. A to už nehovorím o nezastupiteľnej povinnosti politikov angažovať sa v procese prehlbovania povedomia súčasných generácií o významných udalostiach našich dejín. Nič také sa ale nedeje ani diať nebude, platí akurát, že sa bude i naďalej prehlbovať prepad prestíže politiky ako povolania a politikov ako jeho aktérov.
Historik Milan Zemko, ktorý ako jeden z mála fundovane reagoval na príslušné výročia v mienkotvornej dennej tlači, si v tejto súvislosti položil otázku, či prekvapuje alebo neprekvapuje, že najvyšší reprezentanti štátu nevyužili možnosť adekvátne reflektovať dve nepochybne významné dejinné udalosti ako dôležité súčasti reálnej historickej tradície zápasu o slovenskú štátnosť. Na svoju otázku si aj odpovedal: „Preťažení slovenskí politici zrejme nemajú dosť času, aby sa podieľali na budovaní slovenskej štátnej tradície, opierajúcej sa o historickú realitu. Alebo je to opäť inak? Niekedy má totiž človek neodbytný pocit, že historická pamäť aktuálnych reprezentantov Slovenska je na úrovni kmeňových náčelníkov pamätajúcich si ešte tak svoje detstvo alebo dokonca len čas od svojho vstupu do kmeňovej politiky. A to je vari trochu málo na (akokoľvek dočasných) predstaviteľov údajne moderného európskeho štátu.“
Epilóg
Summa summarum: Aj napriek nezáujmu politických elít a ich vygumovanej historickej pamäti, ako i (tradične) ignorantskému prístupu zo strany médií (česť výnimkám) sa podarilo pripraviť a zrealizovať vydarenú Celoslovenskú spomienkovú slávnosť pri príležitosti 150. výročia Memoranda národa slovenského. Organizátorov môže tešiť skutočnosť, že nedávne memorandové oslavy v Martine boli druhé najväčšie (po tých z roku 1941) a z hľadiska programovej ponuky jednoznačne historicky najatraktívnejšie. Vzhľadom na to, že podujatie sa rodilo v tunajších ťažkých krízových bolestiach, ide o dobrú vizitku spolupráce zainteresovaných partnerských zložiek.
Autor: Peter Cabadaj
