Uvádza sa v nej: Budúcim pokoleniam! Dňa 13. augusta 1924 kladieme túto pamätnú listinu do základného kameňa novej budovy Matice slovenskej. Oslobodenie národa vrátilo nám roku 1919 starú budovu Matice slovenskej, uhorským štátom zhabanú r. 1875. Budova vrátila sa nám však štátnymi úradmi temer celá zaujatá a pre ich potreby adaptovaná, takže budúcim úlohám a potrebám Matice slovenskej už teraz nezodpovedala. Toto nás primälo k tomu, aby sme starú budovu Matice slovenskej predali štátu československému pre potreby úradov a za kúpnu cenu vystavili sme budovu novú. Ministerská rada dňa 3. mája roku 1924 rokovala o veci a ponúkla nám za starú budovu Matice slovenskej 2 000 000 Kčs, pričom štát zaviazal sa znášať i všetky poplatky z kúpnopredajnej zmluvy vyplývajúce. Výbor Matice slovenskej dňa 10. mája 1924 tento návrh prijal a správa Matice slovenskej zmluvu so štátom dňa 18. júna 1924 podpísala.
Toľko z listiny. Zároveň sa konali prípravy pre novú stavbu. Plán Matice slovenskej kryštalizoval sa v dvoch súbehoch, definitívny stavebný plán je dielom architekta Jána Palkoviča v Turčianskom Sv. Martine.
K stavbe budovy sa pristupovalo zodpovedne. Utvorili stavebný výbor, ktorého členmi boli aj architekti Emil Belluš, Ján Palkovič a Ján Burian – mal vybrať miesto, architektúru i staviteľa. V dvoch súbehoch vybrali stavebný plán architekta Jána Palkoviča z Martina. Vo výbere zavážila mienka Milana Harminca. Dostali päť ponúk od stavebných firiem (od 1 987 000 do 1 832 000 Kčs), z ktorých vybrali ponuku staviteľa Stanislava Zachara z Vrútok. Predpokladaný náklad činil 1 904 907 Kčs – čiže vtesnali sa do limitu určeného predajnou cenou za prvú budovu.
Nová budova bola impozantná. Mala 1 737 m² plochy, o 500 m² viac ako vo vtedajšej prvej matičnej budove. Pod polovicou budovy mala zosilené stropy vzhľadom na skladovacie priestory. Matičný výbor objednal u českého sochára Františka Úprku pomník Vajanského, ktorý pôvodne mali inštalovať na cintorín ako náhrobný pomník. Potom ho však umiestnili pred matičnú budovu.
Podľa niektorých kritikov však budova i pomník mali svoje nedostatky – v budove nenainštalovali ústredné kúrenie a pomník bol nevhodný pre verejné priestory. Martin Kukučín v liste Cádrovi o tom napísal:
„Matica je veľkolepá budova, ale nedali centrálneho kúrenia pre odpor Škultétyho. Vidíte, aký je to konzervatívec. Možno keby bol býval ja v Martine počas stavania, bol by ho prehovoril. Ináč má také zásluhy a výtečné vlastnosti, že ho nemožno vyhrešiť. Preto som sa ani nespýtal nič bližšieho, ako mohol prísť pred Maticu pomník Vajanského v takej podobe! Hanbil som sa sám pred sebou, že už odbor Matice a či odbor umelcov mohol odobriť také niečo. Hurban je nahý, chudý, kostrbatý ako lazar, cez plece má prehodenú plachtičku, lopatka mu trčí spod nej i chudé rebrá. Sedí nachýlený a drží ruku akoby žobrák, pod ním je holé dieťa a drží sa za akúsi trávu rukami...“
Spomínaný pomník Svetozára Hurbana Vajanského od českého sochára Franta Úprku postavili pred túto budovu roku 1926 a stál tam až do roku 1963. Teraz sa nachádza vo dvore prvej budovy Matice slovenskej.
Otvorenie novej budovy v auguste 1926 bolo slávnostné. Umiestnili do nej všetkých vtedajších matičných pracovníkov a štyri byty. V tom čase mala Matica necelých desaťtisíc členov, osemdesiat miestnych odborov a päť vedeckých odborov. Za posledných päť rokov (1919-1924) vydala 72 kníh na desaťtisíc stranách. Usporiadala 4 044 prednášok, 541 akadémií, 348 kurzov a 1 118 divadelných predstavení.
Autor: Michal Eliáš
