SKLABINSKÝ PODZÁMOK. Obec v roku 2009 vytvorila so žilinským podnikateľom Karolom Cáderom na záchranu a obnovu hradu „eséročku“ Castrum Sclabana. Prvou aktivitou je výmena zastrešenia vstupnej bašty, vybudovanie prístreškov pre turistov, príprava na hradné slávnosti a výstavbu druhej vstupnej bašty s bránou.
Na hrade urobili geo prieskum, ktorý odhalil nové skutočnosti. Ďalšie prinesú archeológovia, ktorí dostanú hrad do rúk po prvýkrát.
Najprv riešia vstupné bašty
Castrum Sclabana zrekonštruovala zatiaľ najzachovalejšiu stavbu z hradu – baštu, ktorá slúži kastelánovi. Pred asi štyrmi desiatkami rokov ju zastrešili dobrovoľníci. Šindeľ však začal hniť, bolo ho treba vymeniť. Bašta má teda celkom novú šindľovú strechu.
Pri druhej bašte čaká záchrancov viac práce i dlhá príprava. Bašta je v ruinách. „Musíme počkať na archeologický výskum. S pamiatkármi sme dohodnutí, že po preskúmaní bašty môžeme začať s prácami na nej. Chceme ako prvé vybudovať vstup do areálu. Zvyšok hradu môžeme zachraňovať po kompletnom výskume,“ vysvetlil Karol Cáder.
Kaplnka je na spadnutie
Karol Cáder so starostkou Boženou Drobkovou sa obávajú, či na záchranu niektorých častí hradu nie je neskoro. „Už teraz vieme, že hradná kaplnka môže kedykoľvek spadnúť. Nepúšťame tam radšej ani turistov. Zachrániť ju môžeme, ak získame peniaze. Máme prísľub od štátu, že ak bude záujem o záchranu hradu evidentný, pomôže. Druhou možnosťou sú peniaze zo súkromného sektora. Investor by hrad zachránil najskôr,“ naznačili možnosti predstavitelia „eseročky“.
Noc vo väznici na prični?
Hrad je síce ohradený pre stavebné práce, turisti doň však môžu vstúpiť - i keď na vlastné nebezpečenstvo. Obec s podnikateľom sa snažia prilákať postupne čo najviac návštevníkov. Pred hradom, ale i priamo vo vnútri vybudovali prístrešky, kde si môžu turisti oddýchnuť a niečo si opiecť.
V budúcnosti by mohli na hrade i prespať. „Určite chceme jednu z bášt nechať na ubytovanie. Musíme však zabezpečiť toalety, ktoré môžu byť podľa pamiatkárov len mimo areálu hradu. Na ubytovanie by bola vhodná aj väznica, na ktorú sa chystáme hneď po bašte. Viem si ju predstaviť v pôvodnom prevedení – s pričňami a slamou. Presne tak, ako za čias Jánošíka. Révai ho tu vraj vyše mesiaca väznil. Vraj tu bol aj dereš, na ktorom ho bičovali, a aj jeho opasok. Chceme príťažlivosť hradu postaviť na jeho historických zaujímavostiach,“ poodhalil z plánov Karol Cáder.
Studňa a chodby na hrade neboli
K príťažlivosti hradu môžu prispieť aj pripravovaný archeologický výskum, ktorý tu roky absentoval. Veľa prezradil aj geo výskum. „Výskum vyvrátil mnohé doterajšie historické tvrdenia. Napríklad sa ukázalo, že zadný palác je v skutočnosti obranná veža, že na hrade nebola studňa a nenašli sme ani povestné podzemné tajné chodby, ktoré mali viesť do Štiavničky,“ vymenoval.
Geo výskum odhalil aj spodné zasypané časti hradu. „Vrchné poschodia sú síce zasypané, ale suterén stojí. Našli sme zachované klenbové priestory,“ prezradil Karol Cáder.
Slávnosti organizuje nový kastelán
Po ročnej prestávke sa na hrad opäť vrátia hradné slávnosti. „Pôdu“ na to pripravuje už Radovan Šefranko z ružomberskej skupiny historického šermu, ktorá slávnosti organizuje. Radovan Šefranko je zároveň čerstvým kastelánom hradu. „Okrem klasického obedného a nočného dobývania hradu a upálenia čarodejníc bude tu viac sokoliarov a šermiarov. Tentoraz prídu z Česka, ale aj z Poľska,“ pozýva na augustové slávnosti kastelán.
Týždeň na to obsadia hrad záchranárske psy. „Bude tu medzinárodná súťaž a bude tu viac ako sto psov,“ prezradil o ďalšom využití hradu.