Do Turca ho zaviala zhoda okolností. Jeho otec neskrýval negatívny postoj k totalitnému režimu, a tak syna nechceli na rodnej Morave prijať na maturitné štúdium. Keď sa naskytla možnosť zabojovať o skúšku dospelosti v Martine, nezaváhal. Po hlave rodiny zdedil schopnosť povedať všetko na rovinu. Preto veci, ktoré mu v jeho srdcovke atletike vadia, otvorene kritizuje. Vie, ako šport funguje v zahraničí i ako sa u nás v tejto oblasti ešte nedávno systematicky pracovalo. Keď to porovná so súčasnosťou, nemôžeme sa čudovať, že nedokáže zostať ticho. Navyše v jeho prípade nezostáva len pri slovách. Zásadným spôsobom sa podieľal na výchove reprezentantov M. Vanka, Z. Zemkovej či I. Brozmanovej. V súčasnosti je strojcom úspechov klenotu slovenskej atletiky L. Klocovej. Presne takýchto pracantov náš šport potrebuje. Škode len, že s pribúdajúcimi rokmi ich ubúda.
