MARTIN. Hráči na harmonikách a heligonkách roztlieskali návštevníkov a zdvihli náladu hádam každému prítomnému. Zišli sa tu harmonikári a heligonkári z rôznych kútov Slovenska, prišlo aj zopár stálic, ktoré sa zúčastňujú na stretnutí v Martine každoročne. Počasie podujatiu prialo plnými dúškami, s čím súhlasil aj harmonikár z Jazernice Marek Jaroslav: „Počasie je krásne, atmosféra výborná.“ Na podobných stretnutiach sa zúčastňuje napríklad aj v Turzovke, Oščadnici či na Myjave. Hráva ako sólista, no zbory mu tiež nie sú cudzie. Prezradil aj čosi o svojich začiatkoch s heligónkou: „Moja sestra hrala na klávesovej harmonike, páčilo sa mi to, učil som sa sám, je to náročné, no hrám už tridsať rokov. Popri heligónke som sa naučil aj hrať na gitare.“ A čo rodina? Zatiaľ nenašiel u svojich neterí aspoň také nadšenie pre hru na heligónku ako má sám, no ak nájde niekoho, koho by mohol priučiť hre na jeho obľúbený hudobný nástroj, rád to urobí.
Jedného z organizátorov Martina Bačiaka, ktorý hráva ako inštrumentalista v súbore Fatran, naopak inšpiroval internát a harmonike sa venuje už šestnásť rokov. „Ešte som nenašiel takého žiaka, ktorého by to bavilo, pretože mladí tento štýl zábavy nepoznajú, ale plánujem svoju dcéru naučiť hrať,“ odpovedal M. Bačiak na otázku, či niekomu odovzdal svoje nadšenie pre harmoniku. „Rodina ma podporuje. Myslím si, že harmonika a heligónka je také nástroje, na ktoré sa nedá nadávať. Aj susedia ma podporujú, aj rodina.“
Kultúrne podujatia, svadby, narodeninové oslavy, zábavy. Taký je program harmonikárov počas roka. M. Jaroslav o tom hovorí: „Hrám pre ľudí, nie pre seba. Chcem ich zaujať, aby sa im hudba páčila a aby ju poznali. Preto mám širší repertoár, hrám aj české pesničky, aj ľudovú hudbu.“
Autor: Karina Miartanová
