To je len niekoľko zápisov z knihy návštev výstavy Ohýbaj ma, mamko, ktorá je tohtoročným nosným výstavným projektom v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Výstava bude inštalovaná ešte do polovice septembra.
Z minulosti, ale zaujímavá aj pre dnešné deti
Čím táto výstava návštevníkov tak zaujala? Ponúka tému, ktorá sa týka všetkých – narodenie, detstvo a dospievanie. Každý z nás tieto etapy života prežil či prežíva. Čím vzdialenejšia je pre návštevníka táto téma z hľadiska času, tým viac priestoru ponúka pre porovnania, spomienky, úvahy.
Tvorcovia výstavy ju však pripravili tak, aby bola zaujímavá aj pre dnešné deti. Dozvedia sa v nej mnohé, určite im neznáme fakty spojené s narodením dieťaťa – nie v nemocnici, ale doma, v posteli od ostatného obytného priestoru ohradenej kútnou plachtou. Ale dozvedia sa aj o mnohých ľudových magických praktikách zabezpečujúcich zdravie i budúce vlastnosti dieťaťa. Vedeli ste napríklad, že dieťa, ktoré sa narodí v mesiaci január bude skúpe, február – zlostné, marec – dobré, apríl – ľahkomyseľné, máj - bude „rado cifrovať“, jún, júl a september – bude štedré, august – bude pyšné, október, november – bude skromné a december – bude dobré?
Vidia hračky starých rodičov ich rodičov
Detskí návštevníci vidia na výstave hračky , s akými sa hrávali starí rodičia ich starých rodičov a dozvedia sa napríklad i to, že chlapci a dievčence chodili až do vstupu do školy oblečení rovnako v šatočkách či vigančekoch.
Spomienky na školu máme rôzne: určite však tá stará škola , hlavne na malých dedinách, bola úplne iná ako dnes. Nebolo výnimkou, že v jednej triede - presne takej, aká je na výstave, sedeli žiaci rôznych ročníkov a učiteľ musel byť naozajstným majstrom, aby deti rôzneho veku zaujal a niečo aj naučil v rámci predmetov , ktorých názvy nám dnes znejú už archaicky: vierouka a mravouka, písanie, čítanie, rátanie z hlavy, gramatika, cvičenie reči a umu, dejepis, zemepis, prírodopis a prírodospyt, náuka o občianskych právach, spev, telocvik a praktické práce v poľnohospodárstve. A možno si detskí návštevníci závistlivo povzdychnú, keď sa dozvedia, že v zime sa učilo týždenne len 5 hodín, v lete dokonca len 2 hodiny, pretože aj detské ruky boli pri zabezpečení živobytia rodiny potrebné.
Aký by to bol chlapec, ktorý by nemal nožík?
K detskému veku však nepatrila iba škola a práca. Jeho samozrejmou súčasťou boli aj hry a hračky. V bohatších rodinách ich deťom rodičia kupovali, v chudobnejších si ich deti vyrábali samé. Veď aký by to bol chlapec, ktorý by nemal nožík – rybku, s ktorou sa dalo vystrúhať temer všetko na svete? Hry starých rodičov v dnešnej počítačovo televíznej dobe pomaly upadajú do zabudnutia. Aj na to tvorcovia výstavy mysleli a v jej rámci pripravili „herňu“, kde sa deti môžu zahrať hry kedysi bežné v slovenských dedinách i mestách (návody sú pripravené), ale môžu si vyskúšať aj svoj divadelný talent a zahrať napríklad bábkové divadlo.
Sokol a Skaut boli hlavne v meste
Na ceste k dospelosti absolvovali deti obrad potvrdzujúci ich príslušnosť k cirkvi zvolenej pri krste – katolícke deti birmovku, evanjelické konfirmáciu, židovskí chlapci bar micva, dievčence bad micva. Všetky boli potvrdením toho, že z cirkevného hľadiska sú už považované za dospelé. Dorastajúce deti v mestách mali predsa len menej pracovných povinností a viac času na rôzne športové aktivity. Stretávali sa aj na pôde rôznych spolkov, akými boli napríklad Skaut a po roku 1918, po príchode českého obyvateľstva na Slovensko , aj telovýchovné jednoty Sokol.
Dievky priadli, mládenci sa starali o zábavu
Dospievajúca mládež sa už pomaly obzerala po životnom partnerovi . Príležitosťou k zoznámeniu boli rôzne zábavy, ale napríklad aj spoločné zimné práce, kde dievky priadli či párali no a do mládeneckého stavu prijatí mládenci sa skôr starali o ich zábavu a rozptýlenie. Pri voľbe životného partnera nerozhodovala vždy láska, ale majetkové pomery rodín, ktoré sobáš považovali za príležitosť pre spojenie rodov a rozmnoženie majetku. Ešte pred svadbou však mládencov čakala vážna povinnosť – vojenská služba. Až po jej absolvovaní sa mládenec mohol oženiť , založiť si rodinu, kde sa po čase v posteli za kútnou plachtou prihlásilo na svet dieťatko ...
Ožila zabudnutá podoba detského sveta
Návštevníci výstavy Ohýbaj ma, mamko sa zoznámia nielen s dávno zabudnutou podobou detského sveta, ale uvedomia si, že tak ako v minulosti, aj dnes sú obyvateľmi Slovenska aj ľudia hlásiaci sa k inej než slovenskej národnosti, ktorých jazyk a zvyky boli samozrejmou súčasťou kultúry na našom území. Pripravená je totiž nielen z exponátov Slovenského národného múzea v Martine, ale aj zo zbierok ôsmich múzeí, ktoré sa v rámci Slovenského národného múzea zameriavajú na dokumentáciu kultúry jednotlivých národnostných menšín, ktoré žijú alebo žili na území Slovenska. Výsledkom je pestrý obraz už zaniknutého sveta prihovárajúci sa všetkým generáciám.
Výstavu v slovenskom národnom múzeu v Martine môžete navštíviť do polovice septembra, kým sa nevydá na cestu po ďalších slovenských múzeách.
Autor: Hana Zelinová
