Dieťa nad otvoreným kanálom

MARTIN. Pred pár dňami som sa vybrala na prechádzku po meste so svojimi deťmi. Sledovala som oblohu, ktorá sa pekne mračila, ale vcelku bolo príjemne. Moje detičky sa hrali na naháňačku, skrývačku a ja som im závidela a sledovala ich radostné výkriky. Môjmu poldruharočnému synčekovi žiarili očká, keď som za ním bežala. Zrazu som zalapala po dychu, oblial ma studený pot, usmieval sa na mňa stojac pri otvorenom kanáli v centre mesta na pešej zone. Ani neviem ako som v tej chvíli dobehla k nemu a vzala ho do náručia.

To celé sa ale ešte neskončilo. Človek , ktorý mal na starosti kanalizáciu známej firmy sedel v aute, a odtiaľ som si vypočula vulgárne nadávky najhrubšieho zrna, ktoré sa ozývali celým námestím. Tieto nadávky si museli vypočuť aj moje staršie deti. Nechcem vám opisovať pohľady okoloidúcich. Nadávky neboli nič v porovnaní so stresom , ktorý som prežila. Pýtam sa kompetentných, ako je to možné, že kanalizačný kryt na námestí, kde stále chodia ľudia a hlavne malé deti, je otvorený, bez kontroly a (ne)zodpovedný človek sedí v aute. Áno, značka tam bola, ale malé deti čítať nevedia, pásikavý ihlan ich láka a ak má matka viac detí so sebou, nemôže každé držať za ruku a striehnuť, kam stúpi. Toto by mali zodpovední predvídať a urobiť také opatrenia, aby sa deti k otvoreným kanálom nedostali. Moja prechádzka mohla skončiť tragédiou. Nech je môj zážitok výstrahou pre ostatných, veď detí chodí po pešej zóne neúrekom.

Autor: A.Nová