.
Vydávate jednu knihu za druhou, stali ste sa najpredávanejšou spisovateľkou roka 2010, máte nového priateľa, vypísali ste sa z ťažkých životných situácií... Ako by ste charakterizovali obdobie, ktorým momentálne prechádzate?
- Nenapadá mi nič originálne, teraz si žijem veľmi fajn. Normálny život so všetkým, čo k tomu patrí – deti, partner, práca, pes.
Ako ste už spomínali v iných rozhovoroch, príbehy nevymýšľate, ale čerpáte ich zo svojho okolia, od svojich známych, od rodiny... Musí to byť bohatá studnica, keďže máte stále o čom písať...
- Stačí počúvať ľudí, ktorí vám niečo hovoria, stačí ich pozorovať, ako sa správajú a príbehy sa ponúkajú samé. To nie je o tom, že by som chodila po svete a hľadala niekoho so zaujímavým životným osudom. Je to o tom, že každý človek, každý pár, každá rodina má svoje výšky a pády, svoje tajomstvá, prúsery aj šťastné momenty. Keď sa to dobre nakombinuje a nadávkuje do knihy, ľudia sa v tom prirodzene vidia. Lebo je to aj o nich.
Mám pocit, že veľa žien vás vníma ako režisérku ich vlastných životných príbehov. Príbehy aj ich literárne stvárnenie je neuveriteľne reálne, ich riešenia veľmi praktické. Ako vy. Vaše knihy sú aj o vás, však? Vidíte sa v nejakej postave?
- Vidím sa vo všetkých J.V niektorých viac, v niektorých menej, v niektorých by som sa možno len vidieť chcela, možno preto, že ja až taká praktická v reálnom živote nie som.
Teraz už prežívate pokojnejšie obdobie. Témou vašich kníh sú však stále zložité a ťažké životné osudy. Je to pre vás istý druh terapie, po tom, čo ste zažili alebo sa jednoducho o nich lepšie píše?
- Ja už dávno nepotrebujem terapiu. Nestalo sa mi zas nič, čo by ma ťažilo celý život. Rozchody a rozvody sú nepríjemné, ale ak by som si na tom, že sa nám rozpadla rodina, postavila celý ďalší život, tak by som uškodila len sebe. Nesúhlasím ani celkom s tým, že témou mojich knižiek sú zložité a ťažké životné osudy. To ich len tak vidia tí, ktorí ich momentálne prežívajú. S odstupom času sú to veci, ktoré nás v konečnom dôsledku posunú ďalej J.
Aktuálne rozbiehate vo vydavateľstve ďalší projekt pre spisovateľov – amatérov. Pred rokom takto vznikli Poviedky o nevere, tento rok sa majú amatéri zamerať na kriminálne prípady. Opäť ide o citlivú tému so záporným znamienkom. Zrejme však takéto knihy patria medzi bestsellery, však?
- Ku krimi téme by som nedávala záporné znamienko. Pamätám si, že som sa pri slečne Marplovej celkom dobre zabávala. Detektívky sú populárne, čítané, chcené... Tak prečo ich ľuďom neponúknuť? A prečo popritom nenájsť ďalší spisovateľský talent?
Evita Urbaníková je posledných pár rokov úspešnou spisovateľkou, nedávno opäť vydala novú knihu Vzťahová níž. V rozhovore si zaspomínala na spoločný projekt s martinským kníhkupectvom Martinusom Slovensko píše román, prezradila aj to, čo ju spája s Turcom.
- J. Akože by celých 300 strán bola len spokojná, šťastná a nič iné by sa tam nedialo? Takú knihu, ani film nepoznám.
Nedávno ste ale vydali do sveta ďalšiu knihu. Jej ústredným motívom sú problémy v rodine. Opäť veľmi aktuálna téma, ktorá chytí za srdce každého rodiča či syna alebo dcéru. Kde ste sa inšpirovali?
- Všade okolo sebaJ.
Pochádza nejaká postava alebo súvislosť vo vašich knihách aj z Martina? Ak áno, v ktorej?
- Nemyslím.
Dá sa povedať, že šnúru vydávania úspešných kníh odštartoval projekt Martinusu Slovensko píše román?
- To nie, úspešné knihy vychádzali už aj pred týmto projektom, ale na Slovensko píše román spomínam rada. Bola to makačka, ale stála za to.
Tento projekt sa ukázal ako veľmi vydarený. Ako sa vlastne spolupráca medzi vami a Martinusom začala? Čo ju spečatilo ?
- S Martinusákmi sme začali robiť celkom spontánne, keď vyšla moja prvá kniha Všetko alebo nič. A veľmi skoro z toho vzniklo kamarátstvo, lebo sme jedna krvná skupina, chceme robiť veci po svojom a v mnohých názoroch sa zhodneme. Takže dnes, po štyroch rokoch, si často rozumieme už aj bez slov. J.
Čo vás, okrem Martinusu, spája s Martinom? Dozvedeli sme sa, že váš otec pochádza z Martina. Máte k Turcu blízky vzťah? Trávite tu nejaký čas, máte tu známych? Lyžujete, chodievate do kúpeľov...
- Môj otec sa narodil v Martine a vyrastal v Turanoch, kde mám dodnes starých rodičov a časť rodiny. Priznám sa, často tam nechodím, ale v detstve sme sa kúpavali vo Váhu za mostom na konci dediny a chodievali sme so starkým na huby. A v Martine v Priekope je taký malý hotelík, na ktorý mám iné spomienky J.
Kedy k nám zavítate do Martina?
- To neviem. Možno, keď ma niekto pozve.
Autor: J.Kovalčíková
