MARTIN. V Martine mu patria dve miesta. To menšie na Národnom cintoríne, to väčšie je námestie a predstavte si, rovno pred radnicou. Hm, radnica... evokuje pomenovanie parádnica, ale to by bol trochu omyl. Nuž vrátim sa k suchému názvu - mestský úrad. Aby som teda bol v myšlienke úplný, veľké námestie pred mestským úradom má názov Námestie Svetozára Hurbana-Vajanského.
Prečo všetko píšem, keď mnoho ľudí to dobre vie? To je veľmi jednoduché a nedávna návšteva na ňom bola pre tento článok veľmi inšpirujúca. Na chvíľu sa vrátim k nášmu baťkovi. Písal som, že sa vedel občas načertiť a veľmi zaujímavá je jeho príhoda s pestovanou dvojitou rusofilskou bradou, na ktorú bol obzvlášť hrdý a popri tom aj veľmi citlivý. Starostlivosť o ňu zveroval odborníkom. Raz sa mu to ale nevyplatilo. Popri debate, nepozorný holič bradu skrátil oveľa viac ako bolo treba a v tom momente sa baťko Vajanský zmenil na divokého Perúna a veru nad Fatrami sa blýskalo a holič dostal svoje...
Uvažoval som nad tým, ako by dopadol baťkov pohľad na námestie s jeho menom a koho by svojou čugaňou asi vyobšíval. Fontána pripomína skôr zub času, ale už poriadne načatý hnilobou, je rozbitá, opadaná, vo vnútri zarastená a samozrejme ozdobená odpadkami. Nič proti tzv. „sockám“ , ale ich rozvaľovanie na lavičkách tiež nepridá na kráse, ani noblese, o prívlastku – „centrum národnej kultúry“ je škoda sa vôbec zmieniť. Popraskaný, hrbatý asfalt je tou najmenšou kozmetickou chybou, rovnako ako aj dosť chabá parková úprava. Skrátka a jednoducho, potenciálna oddychovo-relaxačná zóna má „bambuskársky šmrnc.“
Baťko Vajanský si svoju robotu na „národa roli dedičnej“ poctivo odrobil a tichý šum stromov vo večnom odpočinku si zaslúži. Nemenej si ale zaslúži starostlivosť aj tam, kde je jeho meno ako pocta, vďaka či pamiatka. Tých pár eur aspoň na udržanie poriadku sa isto v mestskej kase nájde a rovnako by to mohla byť záujmová sféra mestskej polície, ktorá by znemožňovala budovať „bordelárske kempy“ priamo pod nosom predstavenstva mesta. Či im to neprekáža? Nuž, mne veru hej!!! A isto nie len mne samému...
Autor: J.Cíger
