kých holiach. Vladimír Merta.
Tá balada bol dobrý začiatok. Kde ste k nej prišli? Je ľudová pieseň pre vás aj dnes tvorivou inšpiráciou?
- Napodiv, rád začínam baladou Keď pôjdeš za Dunaj i u nás v Čechách. Je to symbolické prekročenie priestoru medzi spevákom a publikom. Začína ako meditatívna improvizácia s mierne bluesovými prvkami, končí divokým vírením, kde si vypomáham pískaným, diabolsky zrýchľovaným kódom. V tej piesni je obsiahnuté všetko, čo bude nasledovať: kus pokory pred prevzatou, dokonale vybrúsenou melódiou, skoky v štylizácii, výmena mužsko-ženského hlasu, zmeny vo zvukovom spektre sprievodu, vtiahnutie poslucháča do zvukového priestoru. Môžem sa pohrávať s originálom i s vlastnými variáciami, ohmatám si tak akustiku miesta, náladu a vzájomne odovzdávaný zvuk, spadne zo mňa ťarcha jedinca, stojaceho proti presile poslucháčov. Slovenčina mi nerobí (na rozdiel od angličtiny či francúzštiny) väčšie problémy: nejde o presnú kópiu nejakého nárečia, ktorých máte vďaka geografii i odlišného kultúrneho vývoja v mnohých župách tuším okolo dvadsiaťpäť. Na rozdiel od nás, kde vystopujete horko ťažko päť výrazných folklórnych oblastí.
Je ľudová pieseň pre vás aj dnes tvorivou inšpiráciou? Ide vo vašom prípade o náhodné alebo cielené tvorivé stretnutia s odkazmi ľudovej slovesnosti?
- Tú baladu našla Jana Lewitová na náš predposledný album Svet zmotaný. Pieseň je bluesovo uchopená, vznikla prepracovaním verzie, ktorú Jana objavila. Zápisy slovenských balád ponúkajú neprebernú pokladnicu jemných, rozkošne modulovaných piesní. Na rozdiel od starých moravských balád, ktoré sme nahrali na album Adam a Eva, sme mali viac práce s tým, aby sme našli archaické, folklorizmom nezasiahnuté texty. S výberom nám pomáhala Eva Krekovičová a dvaja mladí folkloristi z Trenčína. Hudba je len zdanlivo spontánna, vzniká mnohokrát na mieste prvého kontaktu s textom a je motivovaná momentálne šťastným hnutím mysle. Prázdny list papiera obsahuje výzvu: každý v nej vidí niečo iné. Melódie sa ponúkajú samé od seba, tvoria akúsi vesmírnu knižnicu. Bez hlbšej citovosti do nej však len ťažko zablúdiš.
Prečo je to tak? Ako je to u vás?
- Počet lahodne znejúcich variácií je obmedzený, hudba sa predsa len vyvíja po stáročia. Je to zložitejšie, text pritom môže vychrliť ktokoľvek odkiaľkoľvek. Problém nastáva v okamihu, keď sa zídu dve inšpirácie a neladia spolu. Každý muzikant, začiatočník i presluhujúci bard, cíti pretlak hudobnej inšpirácie, tú chuť hrať a hrať, ale melodicky ladných textov ubúda. Buď sa upneš k svojmu vnútornému svetu a pocítiš vlastnú ľahkosť, alebo si vypožičiaš nejakú overenú formu a slúžiš niekde na konci dlhého radu imitátorov. Zažívam oboje, vznešené výšiny opojenia súzvukom melódie a textu, aj prepady a neumelé neúspechy.
Toto platí zrejme všeobecne, je tomu tak aj pri kontakte s baladami?
- Balady nenásilne, s veľkou vnútornou silou a hebkosťou vyjadrujú silné zážitky, ktorých sa nám v dennom živote nedostáva už tak veľa. Pre speváka sú vystúpením z radu, vstupom do sveta dokonalej hudby. Dnes neznáme, geniálne osobnosti ju stvorili uprostred nezničenej prírody a človeka. Nesú v sebe kus strateného raja, spevák hľadá, tápa, snaží sa nájsť ich dnešnú podobu. Povedané súčasným slovníkom - spev je ekológiou ducha. Sprevádzať hudobne vzdelanú speváčku, nájsť adekvátnu harmonizáciu a štýlovú jednotu ma naučila Jana. Je schopná celistvého prevtelenia vždy: v okamihu, keď spieva Johna Dowlanda, sefardskú pieseň či slovenskú baladu, stáva sa jej hlas akýmsi anjelským poslom. Spojuje brehy. Zaspievať slovenskám rodákom je pre mňa výzva. Zatiaľ sme sa chvalabohu nestretli s výčitkami, jedna verná poslucháčka nám zložila poklonu: vraj vyslovujeme slová jasnejšie, archaickejšie ako rodení speváci.
Pamätníci folkového hnutia na Slovensku v sviežom osobnom podaní spisovateľa Jána Brezinu vám s láskou a humorom pripomenuli iné vaše hosťovanie u nás v Turci. Bolo ním účinkovanie na Martinskom folkovom festivale roku 1988. Za originálnych okolností ste tu dostali veľmi čestný titul Národný umelec - od kolegov pesničkárov ako oficiálne zakazovaný a verejne neoceňovaný umelec. Spomínate si na tie časy?
- Pamätám na ten príšerný pocit, keď mi prezlečení recesisti v tesilových dederónoch, obklopení pionierkami, odovzdávali „rúru“. Musel som sa nejako tváriť, reagovať. Že som si nechal priniesť Pravdu, to som zabudol. Ale Ján si našťastie všetko zaznamenal, vrátane nevinných citátov, ktorými som poďakoval a nechtiac zasklil ďalšie ročníky Martinského folkfóra. Zakázali ho na základe citátov oficiálnej hlásnej trúby režimu, ktoré vyvolávali salvy smiechu. Dokonalá skratka doby!
Čo sa stalo sa vami po zamatovej?
- Po zamatovej nastala smršť inšpirácií. Okolo hlavy lietali témy, ktoré som sotva stačil nahodiť a už sem ich večer spieval. Priznám sa – stretli sa s malým ohlasom. Predsa len existujú udalosti a hnutia mysle, ktoré pôsobia nehudobne, nevojdú sa do obmedzených muzikantských možností gitary.
Prekvapilo vás rozdelenie republiky?
- Keď sa schyľovalo k deleniu republiky, vrstvil sem s predstihom pocity, ktoré nám budú napádať pri každom prechode vtedy ešte stráženej hranice. Dnes sú zasunuté v nejakom kútiku našich duší, vytesnené a potlačené. Ale ako pesničkár sem neuhol, aspoň som sa pokúsil...
Bosou nohou přes hranici
Pohádáme se v Dobré vodě
domluvíme v Rozvadově...
Jsi kus země ve mně
kam bys kamenem dohodila
Ztrácíme se náhle v sobě
já tvůj cit opustil
tys můj rozum opustila
Šel bych ti naproti
ale nemám už kam bych chodil
Ztrácíme naráz všechno
já tvůj dar ty svůj dědický podíl
Vítr nebeských plání
Svá křídla rozepíná
Stavíme nové mosty píšeme do nikam petice
Spojí nás beznaděj rozdělí zakázaná hranice
(Úryvok rozsiahleho textu)
Kto sa preklikne na webovú stránku Vladimíra Mertu, nájde vo vašom programe čulý koncertný život, často s cieľom na Slovensku. To znamená, že organizátori vás pozývajú a poslucháči radi počúvajú vaše pesničky. A asi vás baví spievať pred živým obecenstvom. Ako je to s koncertovaním originálneho pesničkára, autora a speváka osobitých piesní dnes?
- Spolieham sa na spontánny záujem, odpovedám na skutočný interes usporiadateľov. Nie som vždy nadšený, zvlášť keď pre jeden koncert zanechávam zbytočnú uhlíkovú stopu. Ale na Slovensku vždy lepšie vyslovujem, som sústredený i uvoľnený zároveň. Proste, padne na mňa väčšia energia i zodpovednosť. Predsa len telo reaguje: pozor, hráš v cudzine! Akokoľvek blízkej a milej. Skladám halabala, vrstvím si nápady, málokedy ich po sebe počúvam, na nový text hľadám melódie na mieste. Čaká ma ešte trpezlivá práca, musím sa doučiť dotiahnuť skice do prijateľného tvaru.
Kde sú pre pesničkára vášho typu podnety a motívy k tvorbe? Doba sa predsa podstatne zmenila, mnohé z minulosti sa stratilo, čosi však predsa stále funguje - ako večná inšpirácia?
- Môžeš začať akokoľvek, ale vždy sa ti do textov vracia základná téma balád: spor tela a duše, lásky a vojny, vzletu a pádu. Pesničkár sa „len“ snaží napodobniť vznešený let sokola. Odkiaľ a kam, prečo a ako letí, aký odkaz tým smiešnym ľudkom dole zanechá...?
Do Martina ste sa vrátili na literárnu jar - ako spevák, autor, pesničkár s gitarou. Prekvapilo vás tu niečo podstatné oproti minulosti? ...a v tom bláznivom vetrisku, čo išiel zrútiť vetchý prístrešok?
- Živly vždy stoja na našej strane. Nemý filmový Jánošík, ku ktorému s Julom Fujakom a jeho muzikantmi improvizujeme pod plátnom súčasný sprievod, vždy stojí na vetrami ošľahanej skale pevne spojený s horou, a predsa tak trochu už niekde inde, za obzorom svojho príbehu. Vietor osviežuje, berie ti slová od úst, nesú sa inak, ako v tesnej nevetranej sále. Hrali sme v sprievode hromov a bleskov, odpovedali nám lastovičky. Hrávame pri ohňoch, kde sa všetci veselo bavia. A práve preto, keď prestaneš, niečo chýba. Hrabal hovorí: ...a v tichu okolo preletel anjel imbecility. I pauza medzi pesničkami, poryv vetra v sebe nesie kus hudby.
VIZITKA
Vladimír Merta je uznávaný český pesničkár, publicista, spisovateľ, fotograf, architekt a filmový režisér, autor filmovej hudby. Na folkových pódiách je dlhoročnou stálicou a ako pesničkár je dobre známy tiež fanúšikom tohto žánru na Slovensku. Má bohatú diskografiu, do ktorej patria LP a CD napr. Ballades de Prague, Písmenková láska/Zem voní dřevem, Drobné skladby mistrů, Vybraná slova, Vladimír Merta 1, 2, Struny ve větru, Hodina vlka, Chtít chytit vítr, Bití rublem, Svátky trpělivosti, Bývaly časy, Drobné lži, Filmy v hlavě, 50 miniatúr, pieseň Oudolíčko , Jánošík, Ve tmě mě zanechte - s Janou Lewitovou (preklady piesní Johna Dowlanda), Ponorná řeka a mnohé ďalšie.
