Aj tentoraz sa o kvalitný priebeh postaral zohratý tandem organizátorov s gesciou vedenia Bilingválneho gymnázia Milana Hodžu v Sučanoch v rokmi dobre overenej spolupráci s vedením Ústavu politických vied SAV v Bratislave a Slovenskej národnej knižnice v Martine. Hodžov odkaz podnietil v našej spoločnosti vzácnu kontinuitu, keď súťaž v študentskom písaní eseje počas jej trvania podporujú naprieč politickým spektrom vo všetkých ročníkoch premiéri krajiny.
Stredoškolská tvorivá esej má už svoje malé dejiny tiež v rôznorodosti spracovávaných tém. Prvých päť ročníkov bolo tematicky orientovaných výhradne na osobnosť prvého slovenského predsedu vlády v histórii - na viacrozmernú osobnosť politika a mysliteľa Milana Hodžu. Šiesty ročník venovali zadávatelia súťaže tematicky spoločenským zmenám po historickom zvrate v našich novodobých dejinách. Stredoškoláci riešili spoločenskú otázku o prínose dvoch desaťročí nových spoločenských možností zamýšľajúc sa nad otázkou, či je tento náš svet lepší?
Študenti v aktuálnom siedmom ročníku dostali motiváciu v téme na Slovensku zatiaľ málo frekventovanej - dobrovoľníctvo. Jej mottom bolo Žiť neznamená žiť len pre seba, s rozšírením o myšlienku významu a miesta dobrovoľníckej činnosti v živote mladého človeka a spoločnosti u nás. Hodžova esej 2011sa opäť stala, súdiac podľa úrovne a invencie textov poslaných do súťaže, zaujímavou diskusiou na tému dobrovoľníctva v našej spoločnosti.
K porote sa dostalo 36 súťažných prác, z nich už tradične najviac bolo z domáceho sučianskeho gymnázia. Súťažiť sa tu rozhodlo 18 talentovaných štylistov a rovnakým počtom prispeli do esejistickej súťaže študenti z ďalších trinástich stredných škôl na Slovensku. Z nich anonymne vyberala najlepšie práce porota zložená z historikov, vedcov, novinárov (J. Beňovský – predseda, členovia M. Hronský, V. Bystrický, P. Zelenák, V. Jablonický, V. Kunovská).
Odborníci osvedčili názor, že súťaž priblížila z pohľadu mladých študentov tie problémy spoločnosti, ktoré sú v slovenskom povedomí zatiaľ nedostatočne vnímané. Sympatická bola snaha súťažiacich dievčat a chlapcov o kritickú spätnú väzbu voči súčasným praktikám spoločnosti pri uplatňovaní dobrovoľníckych aktivít. Ocením a prínosom súťaže bolo, že sa zručným literárnym spôsobom podarilo pomenovať fenomén dobrovoľníctva ako záslužnej a spoločensky potrebnej hodnoty.
Niekoľkým skúsenejším tvorcom sa podarilo vytvoriť literárny útvar hodný pomenovania esej. Iným sa zasa podarilo pútavo vyrozprávať ľudský príbeh so vzácnou empatiou k téme dobrovoľníctva. Napriek určitým stereotypom v ponímaní témy sa mnohí mladí autori s ňou dokázali popasovať so cťou a definovať hodnotový systém dobrovoľníctva. Okrem kritiky spoločnosti v tejto oblasti prejavili pozitívny vzťah k osobnostiam, ktoré skutočne ako dobrovoľníci pracujú, ale odsúdili aj tých, ktorí sa za dobrovoľníctvo len skrývajú, a tak si vytvárajú osobný prospech, imidž, popularitu.
Niektoré práce mali nadhľad nad témou a kriticky sa dotkli aj bolestných, menej príjemných bodov dobrovoľníckej práce. Jednoznačne a jednomyseľne „bodovali“ u porotcov práve tie práce, ktoré sa opierali o konkrétny ľudský životný príbeh. Pozoruhodné boli aj úspešné výlety esejistov do fantazijného sveta, zaujala autorská objavnosť, priebojný realisticko-kritický pohľad a tiež skutočný vzťah k ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, nestereotypné hľadačstvo v prístupe k nim. Objavné boli aj moderné rozprávačské postupy, kreativita a tvorivá štylistická práca na literárnom texte.
Porota rozhodla o udelení cien siedmeho ročníka súťaže Hodžova esej vo vzájomnej zhode. Udelila ex aequo dve prvé miesta pre Magdalénu Slunečkovú a Jakuba Jurčiho, obaja sú študentami Bilinguálneho gymnázia Milana Hodžu v Sučanoch, druhé miesto neudelila a na treťom sa umiestnila Patrícia Chaparrová z Bilingválneho gymnázia zo Žiliny. Tradičná mimoriadna cena starostu obce Sučany patrí študentovi Pavlovi Šalatovi z Gymnázia Pavla Horova v Michalovciach.
Autor: V.Kunovská
