BUDIŠ. Tridsaťpäť vrútockých skautov, od začínajúcich až po tých najskúsenejších, sa snažilo od 11. do 24. júla ochrániť svoje táborové mestečko, rozšíriť ho, pripraviť pre sľubných investorov, no hlavne očistiť od nepríjemných banditov, ktorí sa silou-mocou snažili prekaziť skautské plány.
Program chystali starší skauti už pár mesiacov pred začiatkom tábora, aby bolo všetko pre deti nezabudnuteľné a nenastala prázdna medzera medzi hrami.
Deň sa začínal rozcvičkou
Každý deň sa niečím líšil od tých ostatných, hry sa striedali. Deti sa úplne vžili do hlavnej témy tábora, plnili všetko, čo im bolo „zhora“ povedané. Vedľajšie úlohy detských účastníkov im boli celkom jasné. Nazbierať čo najviac bodov do táborového hodnotenia, mať vo svojej „izbe“ (podsade) vždy poriadok a plniť nie celkom ľahkých bobríkov.
„Budíček!“ Každé ráno sa v tábore začínalo nie všetkými milovanou rozcvičkou, nasledoval ranný nástup so všetkými prítomnými v tábore, kde sa vysvetlil denný program a nakoniec prišli vytúžené raňajky.
Čas do obeda bol vyplnený hrami a úlohami venovanými ústrednej téme. Po obede bola každodenná siesta určená na oddych, no detská energia práve sa práve v tomto čase vždy prejavila. Po olovrante program pokračoval až do večere.
Večer začínala nočná hra
Po poslednom jedle nasledoval večerný nástup a s ním aj zhrnutie uplynulého dňa. Po ňom mali deti chvíľku na svoje bláznenie a o desiatej tábor väčšinou vždy stíchol alebo sa začala nočná hra, ktorá veľmi nepomohla nasledujúcemu rannému vstávaniu.
V Budiši nechýbali ani nočné táboráky plné hier, gitary, spevu a únavy. Atmosféra pravého skautského tábora nenechala chladných ani tých, ktorí sa skautingu už nevenujú tak náruživo ako kedysi a do tábora prišli aspoň prespať či len pozrieť svojich skautských následníkov.
Autor: Karina Miartanová
