BLATNICA. Každé múzeum je niečím špecifické. To blatnické, ktoré je venované Karolovi Plickovi, dokáže i rozplakať. Okrem jeho osobných vecí a fotoaparátov je gro expozície fotografická zbierka ľudu v kroji. Pred objektív často staval deti pri hre. A práve tie sa po rokoch niekedy dostanú do Blatnice a spoznávajú seba či svojich známych z detstva na starých záberoch. Ich návšteva vtedy má emocionálny priebeh.
„Mala som návštevníčku, ktorá mi hovorila, že videla v múzeu plakať pri fotografii dievčatka jednu paniu. A raz prišli manželia z Heľpy, kde pán Plicka často fotografoval. Pán seba a svojich kamarátoch spoznal asi na troch fotografiách, na ktorých sú hrajúce sa deti. Nedávno prišla pani sama s kamarátkami. Boli milé, oblečené v krojoch. Povedala, že manžel jej už zomrel,“ prezradila Oľga Gazdágová z Múzea Karola Plicku v Blatnici.
Generácia zachytená na fotografiách vymiera, no Oľga Gazdágová tvrdí, že medzi návštevníkmi má dosť i mladých. Fascinuje ich život v kroji, no vie i pobaviť. „Na jednej fotke sú ženy z nejakého regiónu s pomaľovanými očami. Mladíci si odbehli z punkového koncertu a čudovali sa, čo tu robia fotky Číňaniek?“
