Michal Majerčík (20), Martin
Keďže som navštevoval Strednú odbornú školu rybársku v Mošovciach odbor rybárstvo, mám vzťah ku zvieratám. Hľadal som brigádu, pri ktorej by som ostal „vo fachu“. Ku koncu školského roka som si rozposlal žiadosti po poľnohospodárskych družstvách v Turci a nakoniec sa oplatilo. V deň maturít, chvalabohu počas prestávky, sa mi ozvali z PD Belá – Dulice, či by som nemal záujem ísť pracovať na ich salaš ku ovciam na Bystričku. Ponuku som prijal. Hneď na druhý deň po maturite som nastúpil a mojou úlohou bolo kŕmenie a dojenie oviec. Ranné dojenie začínalo už o 4. h a kým sa podojilo a pokŕmilo bolo aj 8. h. Potom som mal voľno. To som väčšinou prespal... Poobedné dojenie začalo o 16. h a končilo s kŕmením asi o 20. h.
Mám aj zopár zaujímavých zážitkov. Napríklad raz počas spánku mi do izby vošla mačka a rovno sa mi tam aj okotila. Ráno som sa zobudil na pišťanie troch mačiatok. Zažil som tam aj veľký požiar senníka, ktorý zhorel do tla.
Práca na farme bola dobrá, pretože mám vzťah k zvieratám a k práci s nimi. Len viac menej som tam býval sám a nechcelo sa mi skončiť takto „odrezaný od sveta“, nuž som po siedmich dňoch odišiel domov. Ak by som mal do budúcnosti príležitosť robiť niečo podobné, určite by som do toho šiel, ale už iba na klasický osemhodinový úväzok.
Na televízny program Farma sa pozerám rád. Keby som o tom vedel skôr, asi by som sa aj prihlásil. Pripadá mi to podobné s tým, čo som robil ja, ale s tým rozdielom, že ja som na mojom salaši nehladoval. Ale starostlivosť o zvieratá je na každej farme rovnaká. Viem si ich povinnosti živo predstaviť.
V jedno ráno ho zobudili malé mačiatka. FOTO: ARCHÍV MM
