Marika Arvensisová (22), Turčianske Teplice
Pracovala som na lodi tri roky po sebe počas letných prázdnin. Brigádu som si našla prostredníctvom internetu. Mala som šťastie a vzali ma aj bez osobného pohovoru. Pracovala som ako chyžná, no na starosti som mala vždy niečo navyše, pretože našou úlohou bolo, aby bola celá loď čistá. Mala som na starosti 15 izieb, recepciu, práčovňu, dokonca sme upratovali aj kapitánove kajuty...
Na loď som išla najmä preto, aby som si zarobila, ale aj pre to, aby som spoznala kultúru iných krajín. Plavili sme sa síce len po riekach, ale spoznala som Holandsko, Belgicko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko... Hovorila som nemecky a anglicky. Spomínam si na jednu veselú príhodu, keď sme v jednom nemeckom prístave zabudli nalodiť jedného nášho hosťa. Loď sa pohla, už sme plávali a až potom zaznel alarm - videli ho ľudia, ako na nás máva... Kapitán musel otočiť loď a nalodiť aj jeho.
Nepríjemností bolo mnoho. Napríklad sa stalo, že som nerozumela hosťovej požiadavke alebo som zafarbila obrusy na modro, keďže som si nevšimla modrú servítku medzi nimi. Okrem toho, že sa mi veľmi cnelo za domovom, odniesla som si aj veľa exkluzívnych zážitkov. Ochutnala som pravé tmavé belgické pivko a chutnú čokoládu. Videla som okrem rušnej stránky Amsterdamu aj tú, kde žijú rodiny, kde je ticho a pokojne. Taktiež som ochutnala najlepší kebab na svete, ktorý robia len v Rudesheime v Nemecku... Určite mi to dalo veľa, dokázala som si zarobiť na 5 rokov štúdia na vysokej škole a byť v podstate finančne nezávislá od rodičov.
Na lodi. S kamarátkou Sandrou z Maďarska počas prestávky. FOTO: ARCHÍV MA
