Návšteva múzeí prestáva byť módou. Počas školského roka ju zachraňujú aspoň žiacke exkurzie. Počas prázdnin je to však iné. Turisti strácajú záujem o všeobecne známe expozície, do obecných nevkročia takmer vôbec. Návštevnosť si držia len obce, ktoré majú rozvinutý cestovný ruch. Najzaujímavejšie pre cudzincov sú Blatnica a Mošovce.
Turistom chýba informačná tabuľa
Kúpeľní hostia sú zvedaví na nový rodný dom Jána Kollára v blízkych Mošovciach, mnohí zájdu aj do izby remesiel, ktorými boli Mošovce známe. V letných mesiacoch tu zavíta dvesto až tristo turistov mesačne.
Kúpeľným hosťom odporúčajú v kúpeľoch aj susednú Blatnicu, kde je múzeum trošku iného typu. Nie je obecné. Múzeum Karola Plicku je jedinou vysunutou expozíciou Slovenského národnému múzea mimo Martina. Jej výhodou je situovanie do turisticky zaujímavého prostredia, no podľa sprievodkyne Oľgy Gazdágovej by pomohlo lepšie značenie.
„Turisti sa cestou do doliny zastavia aj u nás, mnohokrát o našom múzeu ani netušia. Popri hlavnej ceste podľa nich chýba tabuľa, ktorá by ich tu naviedla,“ podotkla.
Gymnázium si turisti mýlia s lýceom
Kedysi kúpeľných hostí vraj vozil autobus aj do Kláštora pod Znievom. Dnes pamätnú izbu s históriou bývalého mestečka a prvého gymnázia obchádzajú. Niekedy dokonca aj školské výpravy.
„Učiteľky dokáže odradiť aj naše symbolické vstupné. Radšej sa postavia pred múzeum a podajú žiakom svoj výklad. Bývam blízko a tak to počujem. Mýlia si nás s lýceom v Levoči, už nás ktosi nazval i Červeným Kláštorom,“ čuduje sa sprievodkyňa Elena Majtánová, podľa ktorej pod úbytok návštevníkov sa podpísali i informačné tabule rozmiestnené po obci.
„Je to síce pre turistov dobrá vec, ale keď si na nich prečítajú o múzeu, už doň nevkročia,“ dodala.
Elena Majtánová sa snaží pamätnú izbu propagovať aj v martinskej Turisticko-informačnej kancelárii. Propagačné materiály poslala aj do škôl. Chce múzeu navrátiť návštevnosť z čias, keď doň chodili potomkovia študentov prvého gymnázia a hľadali informácie o svojich starých rodičoch. Elena Majtánová si myslí, že toto múzeum by nemali obchádzať práve školy, ktoré sa o gymnáziu učia.
Staré 3D mapy školákov ohúrili
V Turianskom miestnom múzeu Turanci v stálych expozíciách propagujú svoju históriu, rodáka maliara Miloša A. Bazovského či históriu lyžovania.
Múzeum patrí tiež medzi najaktívnejšie a najnavštevovanejšie, hoci sa nedá hovoriť o stálych a pravidelných návštevách. Najväčší nával je pri otvorení novej expozície, čo je dvakrát do roka, alebo počas školského roka. Naposledy múzeum ohúrilo školákov, keď tu našli možno prvé 3D mapy z roku 1946, ktoré slúžili ako školská pomôcka.
Zelinovú chcú dať na viditeľnejšie miesto
Na školských návštevách stojí aj návštevnosť izby Hany Zelinovej vo Vrútkach. Expozíciu jednej z najznámejších slovenských spisovateliek vyhľadávajú turisti len zriedka. Za pol roka do nej vkročilo len niečo viac ako 350 osôb. Informáciu o izbe nájdete na miestnej webovej stránke, v časopise Vrútočan, no chýbajú letáky v turistickej informačnej kancelárii. Mesto sa však chce svojou rodáčkou pýšiť a izbu z mestského úradu premiestniť do knižnice v centre pešej zóny, aby bola viditeľnejšia.
O niektorých múzeách ani nepočuť
Turčania a turisti ani netušia o ďalších pamätných izbách. Len sem-tam do nich vezmú učiteľky svojich žiakov. V Turčianskom Jasene má svoju bustu na námestí, ale i expozíciu Ján Jessenius, v Záborí zas Jonáš Záborský, v Rakši Michal Miloslav Hodža, v Necpaloch majú muzeálny notariát, ktorý je tiež pomerne mladý a býva i často medializovaný. V Turčianskej Štiavničke je najmladšia expozícia o rodákovi a básnikov Jankovi Kostrovi. Obec ju otvorila v zime.
V Sučanoch má svoju expozíciu rodák a martýr Ďurko Langsfeld. Starosta Jozef Petráš povedal, že školské exkurzie tu majú pravidelne, turistické návštevy tak možno tri do mesiaca. V polovici augusta uvítal starosta dvojicu, ktorá z Bratislavy cestovala do Tatier. Manželia bažiaci po histórii sa zastavili i v Sučanoch. Informáciu o Langsfeldovi našli na webovej stránke.
Do niektorých múzeí sa nedovoláte
Malé obce však zväčša nemajú ani internetové stránky, na ktorých by sa týmito osobnosťami pochválili. Keď sa predsa len dostanete k zmienke o nich a chcete sa ohlásiť ako návšteva, telefón vám možno nikto ani nezodvihne.
Návštevnosť múzeí padá na nízkej propagácii. Tej výrazne pomáhajú informačné tabule popri frekventovaných cestách - alebo internet. Na stránke muzeum.sk však nájdete v Turci i také múzeá, aké neexistujú. Správca stránky zaradil medzi stále expozície krátkodobú výstavu Frica Kafendu v Mošovciach a uviedol i informáciu o pamätnej izbe v Žabokrekoch, ktorá je ešte len v hlavách domácich.
