MARTIN. A čo tam robili Turčania? Ako inak, reprezentovali hudobné tradície turčianskych evanjelikov. Pozvanie dostali speváci a speváčky zo Šútova, Sklabine a Krpelian a ľudová hudba Drienča z Krpelian.
V sobotu 20. augusta 2011 sa účinkujúci stretli pri prameni Hrona, kde zazneli ich prvé piesne. Nasledoval program Pozdrav Slovensku, spev sa potom niesol z vrcholka Kráľovej hole a rozliehal sa široko ďaleko. Bol prekrásny deň, nikde ani mráčik, bol to mimoriadny zážitok pre účinkujúcich aj pre poslucháčov, ktorí prišli autami, ale aj na bicykloch či po turistických cestičkách. Popoludní po sprievode obcou sa účinkujúci stretli v kostole, kde každá skupina spievala blok chrámových piesní. Podvečer sa účastníci podujatia v kultúrnom dome stali divákmi programu O ovciach a zvoncoch, kde bola vzdaná pocta tomuto miznúcemu fenoménu našej krajiny, ako aj zberateľovi zvoncov Michalovi Gigacovi.
Ďalší program bol spomienkou na nezabudnuteľného tanečníka, herca a vedeckého a osvetového pracovníka Jožka Majerčíka. Program zostavili z jeho obľúbených piesní a venovali mu ho jeho priatelia, tanečníci, Lúčničiari. Zvyšok večera sa v pestrej mozaike ľudového spevu a tanca striedali zúčastnené kolektívy dedinských folklórnych skupín, sólisti a súbory.
Súčasťou festivalu je v nedeľu svätá liturgia – gréckokatolícke bohoslužby, tu v podaní Turčanov spoločne zaznel Chválospev. Po slávnostnom spoločnom obede patrilo popoludnie v kultúrnom dome programu Putovanie slovenským svetom, kde v troch kapitolách pomocou projekcie a živých výstupov predstavil svoju tvorbu a zároveň obraz Slovenska Viliam J. Gruska. Súčasťou podujatia bola aj bohatá výstava v priestoroch kultúrneho domu, kde sa návštevník mohol zoznámiť s jeho tvorbou, ale aj s najrôznejšími podujatiami a osobnosťami Slovenska. Jedna časť výstavy bola venovaná aj Jozefovi Majerčíkovi.
Cestou domov popod majestátne, zapadajúcim slnkom ožiarené Tatry v mysliach doznievali zážitky a autobusom zaznievali piesne. Mladí i starší z Krpelian, Sklabinčania aj Šútovčanky preniesli kus Turca do Telgártu a kúsok Telgártu si každý z nás odniesol v srdci.
CHRÁMOVÝ SPEV
Podujatie malo za cieľ ukázať spojitosti a tradíciou fixované zákonitosti chrámového a ľudového spevu, čo malo zásadný vplyv na vývoj jeho štýlu a osobitý charakter. Viachlas spevákov z Horehronia či niektorej východoslovenskej lokality býva nezameniteľný. V kostoloch u gréckokatolíkov a pravoslávnych veriacich sa nepoužíva organ, ani iný sprievodný nástroj, tam si speváci prirodzene navykli spievať viachlas. U katolíkov a evanjelikov na Slovensku sa v chrámoch tradične používa organ, ale aj ich spev má výrazne odlišný charakter. Melodiku ovplyvňoval aj bohoslužobný jazyk. Donedávna to bola u gréckokatolíkov staroslovienčina a u evanjelikov slovakizovaná kralická bibličtina. U oboch cirkví sa v posledných dvoch desaťročiach pristúpilo k spisovnej forme slovenčiny, čo vplývalo na zmenu spevu v chrámoch. A tak je tento festival ukážkou ekumenizmu v praxi, pestuje úctu, poznanie a zachovanie tradície, stará sa o rozvíjanie cyrilo-metodského odkazu našich predkov.
Autor: M.Barabášová
