MARTIN. Pod fúzami som si špúlil pery do tlmeného popiskovania a ako si tak vykračujem, zrazu mi do očí šľahla šabľa. Po pár metroch ďalšia, idúc popri lavičkách sekali mi pohľad stále nové a nové. Vyzeralo to ako po poriadnej šabľovej lomenici, ale veru hrdinská postava nášho emeritného rímskeho bojovníka a neskôr svätého Martina mi do nej nepasovala. Rovnako som vylúčil aj šabľozubého treťohorného tigra. Pripustil som na chvíľu aj rozvláčenú partitúru Chačaturjanovho Šabľového tanca, ale naozaj len na chvíľu.
Skrátka a jednoducho, príčina bola v nezvládnuteľných žalúdkoch nočných „žúrkáčov.“ Ich počet nie je známy, ale šablí som na pešej zóne narátal tridsať. Isto sa ich povaľovalo viac, ale ja som už nemal žalúdok rátať ďalšie. Víkend je už raz taký. Pitie do nemoty patrí do slovenského folklóru. To by bolo v poriadku, pokiaľ by sa títo „nemotní“ vysporiadali s metabolizmom a jeho exkrementačným výsledkom doma na vlastnom koberci. Ak sa ale už niečo takéto prihodí a deje sa to transparentne stále, myslím, že pešia zóna by mala byť v zornom poli mestskej polície.
Pokuta nič nevyrieši! Je potrebné, aby zašpinené miesto bolo okamžite vyčistené a to tým, kto to spôsobil. Policajti by mali postaviť svoje auto vybavené prostriedkami na vyčistenie exkrementov na stred pešej zóny a natvrdo donútiť previnilca alebo jeho obetavých kamarátov, aby si svoj neporiadok za sebou očistili.
Občas sa na nie príliš príťažlivú či zanedbanú osobu povie, že je „škaredá ako vedro zvratkov.“ Hm, ako sa tak zamýšľam, veľmi blízko k tomuto prirovnaniu by malo aj: „Teda pozrite sa, tá je škaredá ako Martin!“ Však viete, to centrum národnej kultúry...
Autor: J.Cíger
