MARTIN. Ani dážď a chladné počasie neodradili mnohých Turčanov od toho, aby si vo štvrtok večer pred zimným štadiónom zapálením sviečky uctili pamiatku tragicky zosnulej hokejovej osobnosti - Pavla Demitru.
Pred Martinské hokejové centrum sa ľudia začali schádzať už od pol ôsmej večer. Najprv ich tam bolo len pár, no s pribúdajúcimi minútami sa priestor pred štadiónom zaplňoval. Smútiaci dav postupne rástol a domov sa rozchádzal len veľmi pomaly. Ľudia dlho mlčky stáli, plakali a v tichosti spomínali.
„Prišiel som, pretože Paľo stál za to. Nikdy som sa s ním nestretol a poznal som ho len z televízie. Ale aj tak všetci vieme, že bol neobyčajnou osobnosťou, ktorá pre Slovensko veľmi veľa urobila. Mal som ho rád aj preto, že z neho vyžarovalo dobro. Bolo to vidieť najmä vo chvíľach, keď bol so svojou rodinou. Odišiel spomedzi nás príjemný chlapík,“ neskrýval ľútosť Martinčan Ján Novosad.
Najmenej, čo sa dá urobiť
Petra Bohovičová z Martina sa smutnú správu dozvedela od mamy a v prvom momente jej prišlo zle. Na spomienkovú akciu sa vybrala preto, lebo je to najmenej, čo človek môže v takýchto chvíľach urobiť.
„Hokej veľmi nesledujem, ale ak sa ma naň niekto opýtal, tak vždy som si spomenula na meno Pavla Demitru. Nepoznala som ho osobne ako mnohí z nás, ale aj tak si myslím, že to bol veľký človek. Miloval svoju rodinu, vedel sa rozdať. Aj pre Slovensko,“ povedala Petra Bohovičová.
Pred zimným štadiónom sa tiesnili najmä mladí ľudia, starších bolo pomenej. Viliam Pinčiar, ktorý už má po šesťdesiatke, však neváhal prísť.
„Bol som v meste, keď mi syn volal, čo sa stalo. Nechcel som tomu uveriť, hlboko ma to zasiahlo. Paľo bol nielen výborný hokejista, ale aj veľký človek. Prišiel som sa mu aspoň takto poďakovať za všetko, čo pre nás všetkých urobil,“ plakal Martinčan Viliam Pinčiar.
Nejde len o hokej
Smútok na tvári mala aj Beáta Rišiaňová z Bystričky. O tragédii sa dozvedela v aute, mala zapnuté rádio.
„Viezla som deti. Všetci sme stíchli. Prepadla ma hrôza a obrovský žiaľ. Nezastavila som, ale zabočila som do uličky, do ktorej som vôbec nechcela ísť. Až doma sme sa o všetkom rozprávali. Je to strašné, veď zahynulo toľko ľudí. Rodičia prišli o synov, manželky o mužov, deti o otcov... Nejde len o hokej, je to najmä veľká ľudská tragédia,“ vyjadrila svoje pocity Beáta Rišiaňová. „Keď som sa o spomienke na Paľa dozvedela, hneď som vedela, že prídem. Stratili sme obrovskú osobnosť a deti veľký vzor. Nikdy naňho nezabudneme,“ dodala na záver.
