Rozhovor s človekom, o ktorom bolo všetko povedané a napísané, no predsa nás vždy prekvapí svojím osobitým postojom, humorom a názorom na svet. Milan Lasica
V detstve ste sa túžili stať strojným inžinierom, neskôr hercom. Váš otec tvrdil, že herec musí vedieť jazdiť na koni či šermovať. Ovládate to?
- (Smiech) To je všetko pravda. Šermoval som v predstavení Cyrano z Bergeracu. Učili nás to veľmi dlho, ale naučili sme sa. Keď sme toto predstavenie hrali už 12 rokov, postupne sme si to zjednodušovali (smiech). Nakoniec tam ostalo len pár šermiarskych výpadov, takých, aby sme nezranili jeden druhého. Nedá sa teda povedať, že by som šermoval tak, že by to bol nejaký zážitok.
A tá jazda na koni?
- Našťastie sa o tom len hovorilo. Mal som jazdiť na koni v jednom filme – Plavčík a Vratko. Prišli sme s pánom Satinským za jedným trénerom, ktorý nás mal naučiť jazdiť a keď nás uvidel, poslal nás domov. Jazdili potom za nás skutoční jazdci.
Máte veľkú základňu fanúšikov medzi mladými ľuďmi, na sociálnej sieti je dokonca vytvorená fanskupina : Milan Lasica je najväčší pán. Ako vnímate záujem mladých o vás?
- Vôbec som to netušil, je to pre mňa prekvapenie. Sociálne siete nesledujem, nezúčastňujem sa ich. Samozrejme, človek sa má tešiť, keď v tomto veku pre mladých niečo znamená. Takže sa teším.
Na martinskom divadelnom festivale Dotyky a spojenia ste účinkovali spolu s Petrom Lipom, ktorému ste napísali viacero textov. Je ťažké písať texty pre džezovú hudbu?
- Nie všetko čo spieva Lipa je džezová hudba. Niekedy sa to blíži k džezu tým, ako to on spieva. V podstate keď píšete texty, tak píšete texty pesničiek. Ako to spevák zaspieva, to už je druhá vec. Dá sa to zaspievať aj tak, že si poslucháč nevšimne , že to má s džezom niečo spoločné. Ale Lipa je džezman, to je pravda.
Ste prezidentom festivalu ArtFilmFest, podieľate sa na zostavovaní jeho sekcie To najlepšie z komédie. Čo bolo tento rok to najlepšie, najzaujímavejšie na festivale podľa vás?
- Tento rok sme v tejto sekcii uviedli filmy významného talianskeho režiséra Maria Monicelliho, ktorý nakrútil množstvo komediálnych filmov s najväčšími hviezdami talianskej kinematografie v 50. a 70. rokov.
Ktorý film ste si na ArtFilmFeste nenechali ujsť?
- Dva Buñuelové filmy, ktoré doteraz unikli mojej pozornosti - Kráska dňa a Skrytý pôvab buržoázie. Na tie som sa veľmi tešil.
V jednom rozhovore ste uviedli, že vašim nesplneným snom je byť barový klavirista. Skúšali ste to? Naučili ste sa dobre hrať na klavír?
- Bohužiaľ, nenaučil. Sem-tam si niečo zabrnkám, ale len keď som sám, aby ma nikto nepočul (smiech).
Spolu s Júliusom Satinským ste prepracovali hru Žobrácke dobrodružstvo do komediálnej podoby s názvom Plné vrecká peňazí. Toto predstavenie sa hrávalo v martinskom divadle. Čím z vášho pohľadu táto inscenácia výnimočná?
- Priznám sa, že inscenáciu v martinskom divadle som nevidel. My sme so Satinským hrali toto predstavenie v divadle Nová scéna zhruba pred 35 rokmi a malo úspech.
Ste riaditeľom divadla, okrem toho ste herec, režisér, humorista, textár... Nie je to na jedného človeka veľa?
- Myslím si, že nie. Nerobím si s tým žiadne starosti. Robím si svoju prácu a snažím sa, aby to, čo robím, sa páčilo predovšetkým mne a aj obecenstvu. Neviem, či je toho na mňa veľa, skôr mám celoživotný pocit, že by som mohol robiť ešte niečo viac.
V Štúdiu L+S vzniká divácky veľmi obľúbená Partička. Uvidíme niekedy aj vás v tomto improvizačnom zoskupení?
- Neviem, ešte ma nepozvali hosťovať.
A chceli by ste?
- Improvizácia je veľmi lákavá vec. My so Satinským sme improvizovali, o improvizácii sme vedeli skoro všetko, čo sa dalo vedieť. Zistili sme, že najlepšia improvizácia je vtedy, keď je základ dôkladne pripravený - keď sa dá ako v džeze od témy odskakovať, vytvárať nové motívy a potom sa spätne k téme vracať, pretože vás drží nad vodou.
S Bolkom Polívkom hráte v inscenácií Mínus dvaja, v ktorom sa pacienti rozhodnú ujsť z nemocnice, z práce, zo života. Nemáte aj vy občas chuť ujsť zo sveta popularity?
- Nie, nemám chuť utekať, pretože nie som tak veľmi populárny, aby sa to nedalo vydržať. Nikdy som ani taký populárny nebol, ani nebudem a vôbec ma to nemrzí (smiech).
Ktoré obdobie vašej divadelnej kariéry bolo pre vás najkrajšie?
- Najkrajšie obdobie bolo, keď som stál na javisku s Júliusom Satinským a hrali sme naše texty...
Medzi významnými osobnosťami momentálne letí nový trend – písanie vlastných blogov. Nerozmýšľali ste nad tým aj vy?
- Nie. Podobne ako sociálne siete, tak ani blog nie je niečo, čo by ma vtiahlo do svojich pazúrov. Ja som rád, že používam počítač na e-mailovú komunikáciu a ako písací stroj.
Svojim fanúšikom sa prihovárate každý týždeň prostredníctvom fejtónov v časopise .týždeň. Ako ste začali spolupracovať?
- Začalo to pred 11 rokmi ešte v týždenníku Domino. Keď základná skupina z Domina odišla a založila časopis .týždeň, tak som začal písať pre nich. Trvá to už dlho.
Fejtóny vám vychádzajú aj knižne – vyšla Bodka 1, Bodka 2. Bude aj Bodka 3?
- Najprv vyšla kniha fejtónov Spoza dverí, potom Bodka 1, Bodka 2. Čiže už tri knihy fejtónov mám. Neviem, či vyjde aj štvrtá kniha fejtónov, no mohla by. Materiál sa pomaly hromadí.
Hrali ste v seriáli Kriminálka Staré mesto. Chystáte sa opäť hrať v nejakom seriáli alebo je to pre vás už nezaujímavé?
- Človek sa nemôže chystať hrať v nejakom seriáli, najprv musí byť ponuka, ktorú buď prijmete alebo odmietnete. Mne ponúkli úlohu v tomto seriáli a museli ma veľmi dlho prehovárať, pretože mne sa nechce filmovať. Je to pre mňa otravné. Teraz by malo byť pokračovanie, preto cítim istý záväzok, keďže som hral v prvej sérii. Uvidíme, či to bude reálne.
Uvažovali ste niekedy v minulosti o pripojení sa k martinskému súboru?
- Nikdy v živote som o tom neuvažoval. Prečo sa pýtate? Nemal som ani takú šancu, ani myšlienku a najdôležitejšie je, že ani takú ponuku, aby som sa pripojil. To, čo sme robili so Satinským, by nebolo bývalo prínosom pre martinské divadlo ( smiech).
S Milanom Kňažkom ste propagátormi golfu na Slovensku. Je to naozaj šport pre každého a pre každú vekovú skupinu?
- Rozhodne pre každú vekovú skupinu, to môžem potvrdiť. Hovorí sa, že je to veľmi drahý šport, ale ktorý šport je dnes lacný? Myslím si, že lyžovanie je drahšie ako golf a pritom na lyžovanie máte v priebehu roka oveľa menej možností.
Čiže naozaj je to pre každého? Aj ja by som mohla hrať golf?
- No samozrejme ( smiech). Mladí ľudia hrajú nádherne. Začínajú ako 8–9-roční a hrajú tak, ako ja už v živote nebudem vedieť.
VIZITKA
Narodil sa 3. februára 1940 vo Zvolene. Vyštudoval dramaturgiu na VŠMU. Svoju kariéru začal spolu s Júliusom Satinským, keď pripravovali a hrali autorské dialógy v Tatre. Bol členom divadla Nová scéna. Je riaditeľom Štúdia L+S. Preslávil sa najmä vďaka programu Ktosi je za dverami a jeho obdobách či glosovaniu v relácii Sedem s.r.o. Je autorom mnohým knižných publikácií, napríklad Nečakanie na Godota (1968), Bodka 1(2007), Bodka 2(2009)Zdroj : wikipédia.
Autor: Lucia Osvaldová
