Prvý krátky príbeh. Dva mesiace vás držia v tom, že idete na operáciu kolena, ktoré vás bolí ako šľak. Ledva chodíte, trápite sa, operáciu vnímate ako vykúpenie z bolesti. Deň operácie sa blíži, rátate dni, hodiny, minúty. Župan s papučami a krížovkami sú už v taške, keď vám sestra zavolá, že sa máte dostaviť do ambulancie. Odkrivkáte do nemocnice ochotne, veď utrpenie už nebude dlho trvať.
Tam vás však čaká šok, keď vám lekár oznámi, že operácia nie je potrebná a namiesto nej vám naordinuje inú liečbu a tabletky, ktorých ste už užili habadej. Odkrivkáte si to nahnevane naspäť domov. V noci sa zopárkrát v posteli poprevraciate a nezaspíte bez myšlienky, že možno keby ste doktorom šuchli nejaké to euríčko do vrecka, o dva dni by ste na operačnom stole ležali.
Bohužiaľ taká je realita a nikto ma nepresvedčí o opaku, pretože je to príbeh, ktorého som bola svedkom. Toto sa dá ešte ako tak prežuť, hoci koleno to nevylieči. Ako protipól uvediem príbeh druhý, ktorý sa stal jednej milej žienke. Tá musela zo svojho mizerného dôchodku vyčleniť nemalú sumu peňazí len pre akýsi rozmar alebo nevedomosť istého lekára.
S boľavým kolenom sa vybrala do ambulancie na predoperačné vyšetrenie. Doktor koleno obzrel, „profesionálne“ zhodnotil situáciu a predpísal pooperačný liek, ktorý mal údajne zaručene pomôcť. Žienka sa s úľavou pobrala do lekárne. Obehla prvú, druhú aj tretiu lekáreň a po lieku ani chýru, ani slychu. Krivkala po celom revíri nespočetných lekární v našom meste až konečne v jednej z nich tento nedostatkový tovar našla. Závratná suma lieku sa vyšplhala na takmer tretinu jej mesačného dôchodku. V šoku, takmer v závrati liek ale zaplatila. Verila totiž, že jej pomôže.
Po vykonaní operačného zákroku sa radila ako postupovať pri ďalšej liečbe a samozrejme nezabudla pripomenúť lekárom svoj predpísaný „zázračný liek“, ktorý jej urobil nemalú finančnú dieru v jej malom dôchodkovom rozpočte. Na nemilé prekvapenie ale zistila, že liek jej vôbec nebolo treba kupovať a je vlastne úplne zbytočný. Lekári ju ubezpečili o jeho bezvýznamnosti a poslali ju domov. Koleno sa hojilo aj bez drahého medikamentu a žienka premýšľala, čo s ním, veď peniaze, ktoré predstavovali takmer tretinu jej dôchodku a ktoré vyhodila za nepotrebnú vec, by sa mohli investovať do oveľa praktickejších vecí. .
Už so zdravším kolenom si teda zase obehla celý revír našich lekární a po niekoľkých márnych pokusoch liek vrátiť konečne uspela v jednej z nich. Happyend sa ale len tak ľahko nekonal, pretože na vrátené peniaze si musela počkať ešte ďalšie tri mesiace. Dôvod – liek si musel najprv niekto kúpiť, aby jej mohli peniaze vrátiť.
Neviem, prečo je to tak. Lekári nevidia alebo nechcú lekári vidieť, komu lieky predpisujú? Vari nevidia, aký pacient pred nimi stojí a čo si môže a nemôže dovoliť? A nakoniec, či vôbec je daný liek pre liečbu naozaj potrebný?
Autor: Jana Jesenská
