nešťastná mama Erika
Radí: Mária Vantarová, martinská psychologička
Milá Erika,
každá mama chce pre svoje dieťa len to najlepšie, a pokiaľ sa jej zdá, že sa dejú neprávosti, zasahuje. Zdá sa, že váš syn sa dostal do veku, v ktorom sa snaží odpútať od bezprostredného rodičovského vplyvu. Našiel niekoho, komu sa páči, komu imponuje, komu bezvýhradne vyhovuje. Našiel dievča, ktoré ho niečím zaujalo. Poskytlo mu naplnenie emocionálnych potrieb, fyzického uspokojenia. To dievča momentálne drží silné zbrane v rukách. Je jeho silným zážitkom, opojením, zamilovanou modlou, pre ktorú stráca podľa vašich slov, vlastný rozum a úsudok.
Z vášho listu cítiť bezmocnosť z novej situácie, z vašej novej pozície, z nemožnosti viesť ľudí a udalosti želaným smerom. Erika, je to pochopiteľné, pretože so svojím synom ste žili celých pätnásť rokov po rozvode manželstva sama. Zdá sa, akoby sa váš svet vzťahov a životného zmyslu zúžil a obmedzil na jedinú bytosť – vášho syna. Keďže sa to deje už dlho, obaja ste prijali svoje úlohy. Synovia v podobných situáciách zvyknú zastúpiť chýbajúce miesto otca. Správajú sa chlapsky, svoju matku chránia, podporujú, pomáhajú jej. Aj keď si to na vedomej úrovni možno nepripúšťajú, predstavuje to pre nich isté bremeno, záťaž. Akoby sa nevedeli zbaviť zodpovednosti za šťastie a spokojnosť svojich mám a pretrhnúť neviditeľnú pupočnú šnúru. Vo vzťahoch sa zvyknú zameriavať na staršie ženy, ktorým dobre rozumejú, ale ku ktorým nevedia plnohodnotne a slobodne rozvinúť svoj cit.
Erika, dovoľte teda svojmu synovi oslobodiť sa z takýchto pút. Prišiel jeho čas rovnocennej partnerskej lásky. Neodháňajte ju. Zaslúži si ju. V jeho srdci je iste dostatok lásky pre vás, pre obe.
Autor: rr
