MARTIN. Vláda schválila nový model financovania miest a obcí. Na budúci rok majú dostať o 240 miliónov eur menej. Ak ho poslanci podporia, samosprávy od januára budúceho roku budú dostávať podiel z mixu štyroch daní a nie len z jednej ako doposiaľ. Podľa denníka SME ak by sa systém nezmenil, výnos samospráv z podielových daní by na budúci rok medziročne vzrástol takmer o 19 percent. Kurz šetrenia chce minister financií Ivan Mikloš ale otočiť viac smerom na obce a mestá, ich príjmy sa podľa ním navrhnutého modelu majú medziročne zvýšiť len o tri percentá. No mix daní by zároveň predstavoval väčšiu stabilitu ako peniaze z jednej dane.
Už na prvé správy o tomto kroku vlády zareagovalo Združenie miest a obcí Slovenska. Avizujú nielen menej financií na šport a kultúru, čo sa už deje, ale šetriť sa bude musieť aj na osvetlení či sociálnych službách. V Martine sa na tento krok pozerajú racionálne. „Samozrejme, že peniaze nám budú chýbať,“ hovorí martinský primátor Andrej Hrnčiar. „Ale treba pochopiť aj to, že celý svet je v kríze a aj samospráva sa musí správať podľa toho. Teraz nás štát dotuje z príjmov daní fyzických osôb. V čase krízy práve výber týchto daní je zložitejší, charakterizujú ho väčšie prepady, ktoré následne ohrozujú fungovanie miest a obcí. Mix štyroch daní bude síce predstavovať menší objem, ale ten objem bude stabilnejší, bude sa dať s ním v príjmoch miest a obcí reálne rátať,“ povedal a doplnil, že spolu s viacerými primátormi porovnateľne veľkých miest ako je Martin budú hľadať optimálnu skladbu príjmov a výdavkov tak, aby samospráva mohla lepšie čeliť súčasnej kríze.
Vo Vrútkach už tiež majú za sebou základnú analýzu tejto perspektívy. Primátor Miroslav Mazúr hovorí, že šetrenie by sa najviac dotklo školstva. Podielové dane vo Vrútkach predstavujú asi 62 percent príjmu mestského rozpočtu.
„Už teraz pokrývame ledva prevádzku a personálne náklady. Ešte horšie sú na tom nadstavbové zložky – jedálne, kluby. Nie sme vstave modernizovať prevádzku, hoci rodičia žiadajú zavedenie čipových kariet či viac druhov jedál. A to nehovorím o hromadnej doprave, ktorú musíme dotovať, alebo o celej skladbe financovania sociálnej oblasti. Nám tu prídu ľudia nadať, nie poslancom v parlamente, ak sa to schváli a zo štátu nám začne chodiť ešte menej peňazí ako doposiaľ,“ dodal.
Podobne je to v Sučanoch. Aj v tejto obci hospodária z roka na rok s nižším objemom peňazí zo štátneho rozpočtu.
„Ak by poslanci v Národnej rade podporili vládny návrh, u nás by to mohlo znamenať aj prepúšťanie – najmä policajtov a hasičov. Budeme musieť obmedziť prevádzku verejného osvetlenia, a to všetko bude znamenať vyššie bezpečnostné riziká spolu s radikalizáciou ľudí, ktorí sú dnes odkázaní na sociálne dávky, ktoré budeme musieť asi obmedziť. Tlaky na redukciu týchto výdavkov tu sú. Možno sa budeme musieť vzdať aj všetkých rozvojových vízií. Doposiaľ sme investovali do sietí, teraz sme chceli stavať. No už aj spolufinancovanie z európskych fondov či zvýšenie DPH z 19 na 20 percent znamenajú značnú položku v rozpočte,“ komentoval vládny návrh starosta obce Jozef Petráš a vyslovil nádej, že poslanci Národnej rady by si mali dobre zvážiť, či ho odhlasujú.
